1Kr 1

1Kr 1

Kráľ Šalamún, 1 - 11
Dávidova staroba
1Keď bol kráľ Dávid starec vysokého veku, nevedel sa zohriať, hoci ho zakrývali šatami. 2Vtedy mu jeho sluhovia hovorili: "Nech pohľadajú kráľovskému pánovi panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať. Ono bude spať v tvojom lone a kráľovský pán sa rozohreje." 3Hľadali teda po celom izraelskom území pekné dievča. Našli Sunamitku Abisagu a priviedli ju ku kráľovi. 4Dievča bolo až veľmi pekné; bolo kráľovou ošetrovateľkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. 5Adoniáš, syn Hagity, sa nadýmal a hovoril: "Ja budem kráľom." A zaopatril si vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 6Otec ho nikdy nezahriakol slovom: "Prečo to robíš?!" Aj on mal veľmi peknú postavu a podľa narodenia nasledoval po Absolónovi. 7Vyjes Joabom, synom Sarvie, a kňazom Abiatarom, ktorí podporovali Adoniášovu stranu. 8Ale kňaz Sadok, Jojadov syn Banaiáš, prorok Nátan, Semei, Rei a hrdinovia, ktorých mal Dávid, nedržali s Adoniášom. 9Adoniáš obetoval ovce, dobytok, kŕmne teľce pri skale Zochelet, ktorá bola vedľa prameňa Rogel. I pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, a všetkých Júdovcov, ktorí boli v službe kráľa, 10ale proroka Nátana, Banaiáša, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. 11Vtedy povedal Nátan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že sa Adoniáš, syn Hagity, stal kráľom a náš pán, Dávid, o tom ani nevie? 12Preto teraz poď, poradím ti, ako si zachrániš život a život svojho syna Šalamúna. 13Vyber sa a choď ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Nezaprisahal si sa, môj kráľovský pane, svojej služobnici: »Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!«? Prečo sa teda stal kráľom Adoniáš? 14A kým ty budeš ešte hovoriť s kráľom, vkročím za tebou ja a doplním tvoje slová." 15A tak Betsabe vošla ku kráľovi do izby. Kráľ bol veľmi starý a Sunamitka Abisag posluhovala kráľovi. 16Keď sa Betsabe uklonila a vrhla sa pred kráľom (na zem), kráľ sa spýtal: "Čo chceš?" 17Odpovedala mu: "Môj Pane, ty si sa svojej služobnici zaprisahal na Pána, svojho Boha: »Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!« 18Teraz sa však stal kráľom Adoniáš a ty, môj kráľovský pane, o tom ani nevieš. 19Obetoval množstvo dobytka, kŕmnych teliec a oviec a povolal všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojska Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20A na teba sú, môj kráľovský pane, upreté oči všetkých Izraelitov, aby si im oznámil, kto zaujme trón môjho kráľovského pána po ňom. 21Lebo až sa môj kráľovský pán uloží k svojim otcom, budeme tu ja a môj syn Šalamún ako vinníci." 22Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. 23Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Nátan." Keď prišiel pred kráľa, vrhol sa pred kráľom tvárou na zem. 24A Nátan povedal: "Kráľovský pane, ty si určil: »Adoniáš bude panovať a on bude sedieť na mojom tróne!«? 25Lebo dnes išiel dolu a obetoval množstvo dobytka, oviec a kŕmnych teliec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatara a teraz jedia a pijú pred ním a volajú: Nech žije kráľ Adoniáš! 26Mňa však, tvojho sluhu, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27Ak táto vec pochádza od môjho kráľovského pána, tak si svojmu sluhovi nedal vedieť, kto zaujme ako nástupca trón môjho kráľovského pána." 28Nato sa ozval kráľ Dávid a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a ostala stáť pred kráľom. 29Vtedy sa kráľ zaprisahal: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil môj život z každej úzkosti, 30ako som sa ti na Pána, Izraelovho Boha zaprisahal, že tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne, tak to dnes aj urobím." 31Nato sa Betsabe uklonila tvárou až po zem, vrhla sa pred kráľa a povedala: "Nech žije môj kráľovský pán Dávid naveky!" 32Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša!" Keď prišli pred kráľa, 33kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, môjho syna Šalamúna posaďte na moju vlastnú mulicu a veďte ho dolu ku Gihonu! 34Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na trúbe a volajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35Potom s ním príďte hore a keď vojde, nech sa posadí na môj trón, lebo on bude kraľovať namiesto mňa, jeho som určil, aby bol kniežaťom nad celým Izraelom a Júdom." 36Nato Jojadov syn Banaiáš odpovedal kráľovi: "Tak je. Tak nech to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána! 37Ako bol Pán s mojím kráľovským pánom, tak nech je so Šalamúnom a nech väčšmi vyvýši jeho trón ako trón môjho kráľovského pána Dávida!"
Šalamúna pomažú za kráľa
38Nato kňaz Sadok, prorok Nátan, Jojadov syn Banaiáš, Kereťania a Feleťania išli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gihonu. 39Kňaz Sadok vzal zo stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom trúbili na trúbu a všetok ľud volal: "Nech žije kráľ Šalamún!" 40Potom všetok ľud vystupoval za ním, ľudia hrali na flautách a radovali sa tak veľmi, že sa až zem pukala od ich jasotu. 41Adoniáš a všetci pozvaní, ktorí boli s ním, dopočuli sa o tom, práve keď dokončili hostinu. Keď Joab počul zvuk trúby, pýtal sa: "Prečo je celé mesto vzrušené?" 42Ešte hovoril a už prišiel Jonatán, syn kňaza Abiatara. Adoniáš povedal: "Poď! Si udatný muž a nesieš dobrý chýr." 43Ale Jonatán odpovedal a vravel Adoniášovi: "Veru nie! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Nátana, Jojadovho syna Banaiáša, Kereťanov a Feleťanov. Oni ho posadili na kráľovu mulicu, 45potom ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomazali v Gihone za kráľa a odtiaľ ho viedli s radosťou, takže sa vzrušilo celé mesto. To bol hluk, čo ste počuli. 46Šalamún už aj zaujal kráľovský trón 47a kráľovi sluhovia už aj prišli blahoželať nášmu kráľovskému pánovi, Dávidovi: »Nech tvoj Boh urobí meno Šalamúna ešte zvučnejším ako tvoje meno a jeho trón nech vyvýši väčšmi ako tvoj trón!« Pritom sa kráľ uklonil na lôžku. 48Potom kráľ hovoril: »Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý dal, aby som dnes na vlastné oči videl tróniaceho na mojom tróne!«" 49Tu sa všetci Adoniášovi pozvaní naľakali, zobrali sa a každý šiel svojou cestou. 50Adoniáš sa však tak bál Šalamúna, že vstal a išiel sa chytiť rohov oltára. 51Šalamúnovi oznámili: "Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, preto sa chytil rohov oltára a hovorí: »Nech sa mi dnes kráľ Šalamún zaprisahá, že nedá svojho sluhu zabiť mečom!«" 52Šalamún odpovedal: "Ak bude statočný, vlások mu nespadne na zem, ale ak sa zistí, že je zlý, zomrie." 53Potom ho kráľ Šalamún dal odviesť od oltára dolu. Keď prišiel, vrhol sa pred Šalamúna a Šalamún mu povedal: "Choď domov!"