1Kr 22

1Kr 22

Achabova smrť
1Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi. 2V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela. 3Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: "Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa." 4A Jozafata sa spýtal: "Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!" 5Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!" 6Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?" Odpovedali: "Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!" 7Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?" 8Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat odpovedal: "Nehovor tak, kráľu!" 9Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!" 10Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. 11Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku." 12A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa." 13Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!" 14Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán." 15Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!" 16Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?" 17Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«" 18Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?" 19A tamten pokračoval: "Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane. 20A Pán povedal: »Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak. 21Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?« 22Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!« 23Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie." 24Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?" 25Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval." 26Kráľ Izraela povedal: "Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi 27a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!" 28Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán." (A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!") 29Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. 30Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja. 31Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!" 32Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol 33a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho. 34Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!" 35Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. 36Okolo západu slnka znelo táborom volanie: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny, 37lebo kráľ zomrel!" Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii. 38Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán. 39Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 40Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.
Array
41Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba. 42Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho. 43Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi. 44Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. 45S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji. 46Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 47Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny. 48V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca. 49Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi. 50Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: "Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach." Ale Jozafat nechcel. 51Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida.Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram. 52Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom. 53Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 54Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.Druhá kniha kráľov