1Kr 3

1Kr 3

Šalamúnova prosba
1Šalamún sa dostal do príbuzenstva s faraónom, kráľom Egypta. Vzal si faraónovu dcéru a zaviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil stavbu svojho domu, Pánovho domu a múrov okolo Jeruzalema. 2Lenže ľud obetoval na výšinách, lebo až po tieto dni nebol postavený dom Pánovmu menu. 3Šalamún miloval Pána a kráčal podľa príkazov svojho otca Dávida. Ibaže aj on obetoval a pálil tymian na výšinách. 4Tak išiel kráľ do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún obetoval na tamojšom oltári tisíc celopalov. 5V Gabaone sa Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a Boh povedal: "Žiadaj si, čo ti mám dať!" 6Šalamún odpovedal: "Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. A túto priazeň si mu zachoval, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je tomu dnes. 7Teraz však, Pane, môj Bože, ty si ustanovil svojho sluhu za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať. 8A pritom stojí tvoj sluha uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo nemožno spočítať ani odhadnúť. 9Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?" 10Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. 11Preto mu Boh povedal: "Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, 12urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. 13Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu, takže ti po všetky tvoje dni nebude podobného medzi kráľmi. 14A ak zachovávaním mojich ustanovení a mojich príkazov budeš kráčať po mojich cestách, ako kráčal tvoj otec Dávid, dám ti (aj) dlhý vek." 15Keď sa Šalamún prebudil, hľa, bol to iba sen! Potom išiel do Jeruzalema, stal si pred Pánovu archu zmluvy, obetoval celopaly, priniesol pokojné obety a pre celé svoje služobníctvo usporiadal hostinu.
Múdry rozsudok
16V tom čase prišli ku kráľovi dve neviestky a predstúpili pred neho. 17Jedna zo žien povedala: "S dovolením, pane, ja a táto žena bývame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. 18Na tretí deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzí; iba my dve sme boli v dome. 19V noci zomrel synček tejto ženy, lebo ho priľahla. 20Vprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a položila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však položila na moje prsia. 21Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň dobre pozrela za vidna, nebol to môj syn, ktorého som porodila." 22Ale druhá žena povedala: "Nie, naopak, živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn." A tá zasa vravela: "Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn." A dohovárali sa pred kráľom. 23Nato kráľ povedal: "Táto vraví: »Tento živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.« A tá hovorí: »Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.«" 24Tu rozkázal kráľ: "Doneste mi meč!" Doniesli meč pred kráľa 25a kráľ povedal: "Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!" 26Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: "S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!" Druhá však vravela: "Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!" 27Nato sa ozval kráľ a povedal: "Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou." 28Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, a báli sa kráľa, lebo vedeli, že je v ňom Božia múdrosť, keď vynáša rozsudok.