1Sam 1

1Sam 1

Poslední sudcovia Héli a Samuel, 1 - 7
Elkána a jeho rodina
1Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. 2Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie. 3Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. 4V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. 5Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. 6Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. 7Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. 8Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?"
Víťazstvo nad Filištíncami
7Keď sa Filištínci dopočuli, že sa synovia Izraela zhromaždili v Masfe, tiahli filištínske kniežatá proti Izraelu. Počuli to Izraeliti a zľakli sa Filištíncov. 8Synovia Izraela hovorili Samuelovi: "Neprestávaj volať za nás k Pánovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z ruky Filištíncov!" 9Samuel vzal mladé jahňa a úplne ho obetoval Pánovi ako celopal. A Samuel volal k Pánovi za Izraelitov a Pán ho vypočul. 10Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli. 11Nato izraelskí mužovia vytiahli z Masfy, prenasledovali Filištíncov a porazili ich pod Bet-Karom. 12Potom vzal Samuel kameň, položil ho medzi Masfou a Senom a dal mu meno "Kameň pomoci" a povedal: "Potiaľto nám pomáhal Pán." 13Takto boli Filištínci pokorení a neprišli viac na územie Izraelitov: Pánova ruka doliehala na Filištíncov cez celý Samuelov život. 14Mestá, ktoré Filištínci odňali Izraelitom, vrátili sa späť k Izraelu od Akaronu až po Gét; aj ich okolie Izrael oslobodil od Filištíncov. - Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval pokoj. 15A Samuel súdil Izrael po všetky dni svojho života. 16Chodil z roka na rok a obišiel Betel, Galgalu a Masfu a súdil Izrael na všetkých týchto miestach. 17Jeho sídlom však bola Ramata, lebo tam mal dom a tam súdil Izrael. Tam postavil aj oltár Pánovi.
Modlitba Anny
9Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. 10Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala. 12Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. 13Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. 14Preto ju Héli oslovil: "Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!" 15Anna mu odvetila: "Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom. 16Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!" 17Nato jej Héli povedal: "Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!" 18Povedala mu: "Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!" Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.
Narodenie Samuela
19Ráno potom vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul 20a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: "Od Pána som ho vyprosila." 21A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, 22Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: "Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy." 23Jej manžel Elkána jej povedal: "Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!" Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila. 24Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. 25Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu. 26I povedala: "Prosím, môj pane! Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. 27O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. 28Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!" I klaňali sa tam Pánovi.