1Sam 2

1Sam 2

Chválospev Anny
1Anna sa modlila a hovorila: "Srdce mi plesá v Pánovi,v Pánovi sa zdvihol môj roh,otvorím si ústa na nepriateľa,lebo sa radujem z tvojej pomoci. 2Nik nie je taký svätý ako Pán,nie, okrem teba niet nikoho,niet Skaly, ako je náš Boh. 3Nerozmnožujte naduté reči,z úst nech vám nevychodí pýcha,lebo Boh poznania je Pán,on odvažuje činy. 4Zláme sa luk hrdinov,slabí sa opášu silou. 5Sýti sa prenajmú za chlieb,hladní však prestanú (lačnieť?),neplodná porodí siedmicha tá, čo má veľa detí, zvädne. 6Pán usmrcuje aj oživuje,posiela do pekiel a volá aj späť. 7Pán robí chudobným i bohatým,ponižuje aj dvíha. 8Bedára pozdvihne z prachu,žobráka zo špiny dvíha,s kniežatami posadiť ho chcea dá mu stolicu čestnú. 9Lebo Pánove sú základy zeme,okruh zeme položil na ne.Nohy nábožných on stráži,hriešnici však zhynú vo tme;nie silou víťazí človek. 10Pán zdrví svojich odporcov,zahrmí nad nimi v nebi,Pán súdi končiny zeme,kráľovi on dáva silu,zdvihne roh pomazaného." 11Elkána potom šiel domov do Rámy, chlapček však posluhoval pred Pánom pod dozorom veľkňaza Héliho.
Samuel pri svätostánku
12Héliho synovia však boli beliálovi synovia, nestarali sa o Pána 13ani o kňazské povinnosti voči ľudu. Keď niekto prinášal obetu a mäso sa varilo, prišiel kňazov sluha s trojzubou vidlicou v ruke, 14strčil ju do kotla, do hrnca, do rajnice alebo do misy a všetko, čo vidlica zachytila, vzal si kňaz pre seba. Takto robili všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šíla. 15Ba skôr, ako sa spálil tuk, prichádzal kňazov sluha a hovoril obetujúcemu človeku: "Daj mäso, chcem ho upiecť pre kňaza! Neprijme od teba varené mäso, len surové." 16Ak mu ten človek vravel: "Nech sa najprv spáli tuk, potom si vezmi, čo sa ti zachce!" - odpovedal: "Nie, daj teraz; ak nie, vezmem nasilu." 17Preto bol hriech mládencov veľmi veľký pred Pánom, veď ľudia opovrhovali Pánovou obetou. 18Samuel však posluhoval pred Pánom, mládenček odiaty plátenným efódom. 19Matka mu urobila malý plášť a každý rok mu ho doniesla, keď prichádzala s manželom obetovať výročnú obetu. 20Héli požehnal Elkánu i jeho manželku a povedal: "Nech ti dá Pán potomstvo z tejto ženy namiesto daru, ktorý si venoval Pánovi!" Potom šli domov. 21Pán navštívil Annu a ona počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Pánom.
Héli napomína synov
22Héli bol už veľmi starý; počul o všetkom, čo robili jeho synovia všetkým Izraelitom a ako hrešili so ženami, ktoré konali službu pri svätostánku. 23Aj im povedal: "Prečo robíte takéto veci? Veď tie najhoršie veci počúvam o vás od všetkého ľudu! 24Nie, synovia moji! Nedobrý je to chýr, čo počúvam; odstrašujete Pánov ľud. 25Ak sa človek prehreší proti človeku, môže sa nad ním zmilovať Boh, ale ak sa človek previní proti Pánovi, ktože sa bude zaň modliť?" Ale nepočúvali na hlas svojho otca, lebo Pán ich chcel usmrtiť. 26Chlapec Samuel však stále rástol a páčil sa aj Pánovi, aj ľuďom.
Muž Boží u Héliho
27Tu prišiel k Hélimu Boží muž a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Nezjavil som sa domu tvojho otca, keď boli v Egypte vo faraónovom dome? 28A spomedzi všetkých izraelských kmeňov som si ho vyvolil za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby pálil tymian a nosil predo mnou efód. A dal som domu tvojho otca všetky zápalné obety Izraelových synov. 29Prečo zazeráte na moje obety a dary, ktoré som nariadil v chráme? Synov si vážiš viac než mňa, aby ste mohli tučnieť z prvotín všetkých darov môjho izraelského ľudu." 30Preto toto hovorí Pán, Izraelov Boh: "Isteže som povedal: Tvoj dom a dom tvojho otca bude večne chodiť pred mojou tvárou! Teraz však - hovorí Pán - nech je to ďaleko odo mňa, lebo uctím toho, kto si mňa ctí, kto však mnou opovrhuje, upadne do hanby. 31Hľa, prichádzajú dni, keď odtnem tvoje rameno a rameno domu tvojho otca, že v tvojom dome nebude starca. 32Vtedy budeš vidieť v chráme protivníka, ktorý bude Izraelu preukazovať dobro; v tvojom dome však nikdy nebude starca. 33Ale neodstránim ti všetkých od svojho oltára, aby sa ti umárali oči a omdlievala ti duša. Celé množstvo tvojho domu bude odumierať v mužnom veku. 34A toto ti bude znamením, ktoré sa zjaví na tvojich dvoch synoch, na Ofnim a Finésovi: Obaja zomrú v jeden deň. 35Potom si vzbudím verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše. A zbudujem mu trvalý dom; ustavične bude kráčať pred mojím pomazaným. 36A každý, kto z tvojho domu ostane, príde a bude sa mu koriť, aby si vyprosil peniaz a peceň chleba. A povie: »Prideľže ma do nejakej kňazskej služby, aby som mal kúsok chleba do úst!«"