2Kr 19

2Kr 19

Vpád a porážka Sennacheriba
1Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do Pánovho domu. 2Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3I povedali mu: "Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily! 4Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!" 5Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi 6a Izaiáš im vravel: "Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom." 8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: "Vytiahol proti tebe do boja," zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10"Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?! 13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?" 14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: "Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 16Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj; otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 17Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny. 18Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili. 19Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!" 20Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (počul som). 21Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán: Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,panenská dcéra Siona,pokyvuje hlavou za tebou,dcéra Jeruzalema. 22Komu si sa rúhal a posmieval,proti komu si povyšoval hlasa pyšne dvíhal oči?Proti Izraelovmu Svätému! 23Prostredníctvom poslov si tupil Pánaa hovoril si: »S množstvom svojich vozovvystúpil som na hrebene vrchov,na stráne Libanonua vyťal som jeho cédre vysoké,jeho vyberané cyprusy;vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,do húštiny hájov. 24Ja som kopal a pil cudziu vodua krokom svojich nôh vysušímvšetky rieky Egypta.« 25Nepočul si o tom?Pripravoval som to oddávna,chystal som to od dní pravekýcha teraz som to priviedol:premeníš na pusté sutinyopevnené mestá. 26A ich obyvateľstvo bezmocnétriaslo sa a hanbilo,ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,ako zelina na streche,spálenina nerozvinutá. 27Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,i ako si zúril proti mne. 28Pretože tvoje zúrenie proti mnea tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,vtiahnem ti do nosa svoju obrúčkua svoju uzdu ti vložím do pería zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel. 29Tebe však toto bude znamením:Jedz tento rok samorodéa druhý rok samorastlé,tretí rok však sejte a žnite,saďte vinice a jedzte ich ovocie. 30A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal,zapustí korene nadola hore prinesie ovocie. 31Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšoka pozostatok z vrchu Sion;horlivosť Pána zástupov to urobí. 32Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:Nevkročí do tohoto mesta,ani šíp ta nevystrelí;ani štítom naň nezaútočí,ani násypom ho neobkolesí. 33Vráti sa cestou, ktorou prišiela do tohoto mesta nevkročí,hovorí Pán. 34Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránilkvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi." 35V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá! 36Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive. 37A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.