2Kr 23

2Kr 23

Kráľ Joziáš
1Nato dal kráľ zhromaždiť okolo seba všetkých starších Júdska a Jeruzalema. 2Kráľ išiel hore do Pánovho chrámu a s ním všetci mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci a všetok ľud od najmenšieho po najväčších. A kráľ prečítal pred nimi celý obsah Knihy zmluvy nájdenej v Pánovom chráme. 3Potom si kráľ stal k stĺpu a uzavrel pred Pánom zmluvu, že budú chodiť za Pánom, že budú celým srdcom a celou dušou zachovávať jeho príkazy, ustanovenia a predpisy, aby tak uskutočnili slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. A všetok ľud pristúpil k zmluve. 4Potom kráľ rozkázal veľkňazovi Helkiášovi, druhému kňazovi a strážcom prahu, aby odstránili z Pánovho chrámu všetko náradie urobené pre Bála, Ašeru a celé nebeské vojsko. Spálili to za Jeruzalemom na kedronských poliach a popol dal zaniesť do Betelu. 5Odstránil tiež modlárskych kňazov, ktorých ustanovili júdski králi a ktorí pálili tymian na výšinách v júdskych mestách a v okolí Jeruzalema, aj tých, ktorí pálili tymian Bálovi, slnku, mesiacu, planétam a celému nebeskému vojsku. 6Ašeru z Pánovho chrámu z Jeruzalema odstránil do údolia Kedronu, spálil ju v údolí Kedronu, rozmrvil ju na prach a prach z nej pohádzal na pohrebište pospolitého ľudu. 7Zrúcal domy zasvätencov, ktoré boli v Pánovom chráme a v ktorých ženy tkávali závoje pre Ašeru. 8Ďalej priviedol všetkých kňazov z júdskych miest, poškvrnil výšiny, na ktorých kňazi pálili tymian, od Gabay až po Bersabe; zrúcal výšinu brány, ktorá bola pri vchode do brány mestského veliteľa Jozueho naľavo tomu, kto prichádza z mestskej brány. 9Lenže kňazi výšin nepristúpili k Pánovmu oltáru v Jeruzaleme, ale jedli nekvasený chlieb medzi svojimi bratmi. 10Poškvrnil Tofet, ktorý bol v údolí synov Hinoma, aby nik neprevádzal Molochovi svojho syna a svoju dcéru cez oheň. 11Odstránil kone, ktoré dali júdski králi slnku pri vchode do Pánovho chrámu do izby komorníka Natanmeleka, ktorá bola vo Farvare, a vozy slnka spálil na ohni. 12Oltáre, ktoré boli na streche Achazovej hornej izby, ktoré zhotovili júdski králi, tiež oltáre, ktoré zhotovil Manasses v oboch nádvoriach Pánovho chrámu, kráľ zboril, odstránil ich odtiaľ a ich prach vysypal do údolia Kedronu. 13Potom kráľ poškvrnil výšiny, ktoré boli východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby a ktoré dal postaviť Šalamún, kráľ Izraela, ohave Sidončanov Aštarte, ohave Moabčanov Kamošovi a hnusote Amončanov Melchomovi. 14Polámal pomníky, povytínal ašery a ich miesta naplnil ľudskými kosťami. 15Ba aj oltár v Beteli, výšinu zriadenú Nabatovým synom Jeroboamom, ktorý zviedol na hriech Izrael; aj ten oltár a tú výšinu zboril a spálil, výšinu rozdrvil na prach a Ašeru zapálil. 16Keď sa Joziáš obrátil, videl hroby, ktoré boli tam na vrchu, dal doniesť z hrobov kosti, spálil ich na oltári a tak ho poškvrnil podľa Pánovho slova, ktoré ohlásil Boží muž (keď Jeroboam stál vo sviatok pri oltári. Keď sa teda obrátil a zdvihol oči k hrobu Božieho muža), ktorý tie slová povedal, 17spýtal sa: "Čo je to za pomník, čo vidím?" Obyvatelia mesta mu odpovedali: "To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Júdska a ohlásil proti oltáru v Beteli všetky tieto veci, čo si urobil." 18Nato povedal: "Nechajte ho na pokoji, nech sa nik nedotkne jeho kostí!" Tak sa jeho kosti zachránili spolu s kosťami proroka (ktorý prišiel zo Samárie). 19Joziáš dokonca odstránil aj chrámy výšin, ktoré boli v mestách Samárie, ktoré postavili izraelskí králi, aby popudzovali (Pána), a urobil s nimi celkom tak, ako urobil v Beteli. 20Všetkých kňazov výšin, ktorí tam boli, pobil na oltároch, spálil na nich ľudské kosti a vrátil sa do Jeruzalema. 21Potom kráľ prikázal všetkému ľudu: "Sväťte Pánovi, svojmu Bohu, Veľkú noc, ako je napísané v tejto Knihe zmluvy!" 22Lebo takúto Veľkú noc neslávili odo dňa sudcov, ktorí súdili Izrael, po všetky dni izraelských kráľov a júdskych kráľov. 23Až v osemnástom roku kráľa Joziáša slávili Pánovi v Jeruzaleme takúto Veľkú noc. 24Ale Joziáš vyničil aj vyvolávačov duchov, hádačov, sochy, modly a všetky ohavnosti, ktoré sa zjavili v júdskej krajine a v Jeruzaleme, aby splnil slová zákona napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Helkiáš v Pánovom chráme. 25Pred ním nebolo jemu podobného kráľa, ktorý by sa celým srdcom, celou dušou a celou silou bol obrátil k Pánovi celkom podľa Mojžišovho Zákona, ani po ňom jemu podobný nepovstal. 26Ale Pán už neupustil od svojho veľkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi pre všetko popudzovanie, ktorým ho dráždil Manasses. 27Preto Pán povedal: "Aj Júdu odstránim spred seba, ako som odstránil Izrael. Zavrhnem toto mesto, ktoré som si vyvolil, Jeruzalem, i chrám, o ktorom som vyhlásil: Tam bude moje meno." 28Ostatok Joziášových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 29Za jeho čias tiahol egyptský kráľ faraón Nechao proti asýrskemu kráľovi hore k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš išiel proti nemu, ale ten ho zabil pri Magede, len čo ho zazrel. 30Jeho sluhovia ho mŕtveho odviezli z Mageda, doviezli ho do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Potom vidiecky ľud vzal Joziášovho syna Joachaza, pomazal ho a ustanovil za kráľa namiesto jeho otca.
Králi Joachaz, Joakim a Joachin
31Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 32Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robili jeho otcovia. 33Faraón Nechao ho spútal v Reble, v krajine Ematu, aby nebol kráľom v Jeruzaleme; na krajinu však uvalil poplatok sto hrivien striebra a hrivnu zlata. 34Faraón Nechao ustanovil za kráľa Joziášovho syna Eliakima namiesto jeho otca Joziáša a zmenil mu meno na Joakim. Joachaza však vzal a odviedol do Egypta, kde aj zomrel. 35Joakim dal faraónovi striebro a zlato a musel oceniť aj krajinu, aby mohol dať faraónovi toľko peňazí, koľko žiadal. Podľa ocenenia vymáhal od každého vidiečana striebro a zlato, aby ho odovzdal faraónovi Nechaovi. 36Joakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Zebida; Fadaiášova dcéra z Rumy. 37Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako jeho otcovia.