2Sam 13

2Sam 13

Amnon a Tamar
1Potom sa stalo toto: Dávidov syn Absolón mal krásnu sestru menom Tamar a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnon. 2Amnon sa trápil, až ochorel pre svoju sestru Tamar. Bola pannou, preto sa Amnonovi zdalo nemožným niečo jej urobiť. 3Amnon mal priateľa Jonadaba, syna Dávidovho brata Semu. A Jonadab bol veľmi chytrý človek. 4I spýtal sa ho: "Prečo si ty, kráľov syn, deň čo deň biednejší? Nepovieš mi to?" Amnon mu odpovedal: "Milujem Tamar, sestru svojho brata Absolóna."Jonadab mu vravel: "Ľahni si do postele, akoby si bol chorý, 5a keď ťa príde pozrieť tvoj otec, povedz mu: Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi dá niečo jesť! Nech pripraví pokrm pred mojimi očami, aby som to videl a aby som prijal pokrm z jej ruky!" 6Amnon si teda ľahol a predstieral chorobu. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, povedal Amnon kráľovi: "Nech príde, prosím, moja sestra Tamar a nech mi pred mojimi očami pripraví dva koláče, z jej ruky chcem jesť." 7A Dávid poslal do domu po Tamar s odkazom: "Choď do domu svojho brata Amnona a priprav mu pokrm!" 8Tamar išla do domu svojho brata Amnona, ktorý ležal. Vzala cesto, zamiesila, pred jeho očami narobila koláčov a koláče upiekla. 9Potom vzala pekáč a vysypala pred neho. Ale on sa zdráhal jesť. Amnon vravel: "Pošlite odo mňa všetkých preč!" Keď všetci od neho odišli, 10povedal Amnon Tamar: "Dones mi jedlo do izbičky, chcem jesť z tvojej ruky!" Tamar vzala koláče, ktoré pripravila, a zaniesla ich svojmu bratovi Amnonovi do izbičky. 11Keď mu však podávala jesť, chytil ju a vravel jej: "Poď, sestra moja, ľahni si ku mne!" 12Ale ona mu povedala: "Nie, brat môj, nezneucti ma! Veď sa v Izraeli takéto nesmie robiť! Nedopusť sa tej nehanebnosti! 13Kdeže ja potom pôjdem so svojou hanbou? A ty budeš v Izraeli ako nejaký nehanebník. Ale hovor s kráľom, on ma neodoprie tebe." 14Lenže nechcel ani počúvať na jej hlas a keďže bol mocnejší než ona, znásilnil ju a ležal s ňou. 15Potom k nej Amnon pocítil veľký odpor. Odpor, ktorý k nej pociťoval, bol väčší ako láska, ktorou ju miloval. Preto jej Amnon rozkázal: "Zober sa a choď!" 16Odpovedala mu: "Táto krivda, že ma posielaš preč, je väčšia ako tá druhá, ktorú si mi urobil." Ale nechcel ju počúvať. 17I zavolal mládenca, ktorý ho obsluhoval, a povedal mu: "Vyžeň túto odo mňa von na ulicu a zapri za ňou dvere!" 18Mala na sebe dlhú tuniku, lebo kráľovské dcéry sa oddávna, kým boli panny, takto obliekali. Jeho sluha ju vyhnal na ulicu a zaprel za ňou dvere. 19Tamar si dala na hlavu popol, dlhú tuniku, ktorú mala na sebe, roztrhla, ruky si položila na hlavu, išla a nepretržite volala. 20Vtom ju oslovil jej brat Absolón: "Bol azda s tebou tvoj brat Amnon? Tak buď teraz ticho, sestra. Je to tvoj brat, neber si túto vec k srdcu!" Tamar potom ostala opustená v dome svojho brata Absolóna. 21Keď sa kráľ Dávid o tom všetkom dopočul, veľmi sa rozhneval. (Ale nechcel zarmútiť dušu svojho syna Amnona, mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený.) 22Absolón sa však nezhováral s Amnonom ani po zlom, ani po dobrom, lebo Absolón nenávidel Amnona za to, že potupil jeho sestru Tamar.
Absolónova pomsta
23Po dvoch rokoch sa stalo, že boli strihačky u Absolóna v Bálhasore, ktorý je pri Efraime. Absolón pozval všetkých kráľových synov. 24Absolón išiel ku kráľovi a povedal: "Hľa, u tvojho sluhu sú strihačky; nech príde, prosím, so svojím sluhom kráľ a jeho sluhovia." 25Kráľ odpovedal Absolónovi: "Nie, synu, nepôjdeme všetci, aby sme ti neboli na ťarchu." On naliehal naň, ale nechcel ísť a požehnal ho. 26Absolón odpovedal: "Keď nie, nech ide s nami môj brat Amnon!" Kráľ sa ho opýtal: "Prečo má ísť s tebou?" 27Ale Absolón naň naliehal, takže s ním pustil Amnona a všetkých kráľovských synov. (Absolón pripravil kráľovskú hostinu.) 28A Absolón rozkázal svojim sluhom: "Dávajte pozor! Keď bude Amnonovo srdce veselé od vína a ja vám poviem: Zrazte Amnona! - vtedy ho zabijete. Nebojte sa! Či som vám to nerozkázal ja? Buďte pevní a buďte udatnými mužmi!" 29Absolónovi sluhovia urobili s Amnonom, ako im rozkázal Absolón. Nato všetci kráľovi synovia vyskočili, každý vysadol na svoju mulicu a ušli. 30Kým ešte boli na ceste, došiel k Dávidovi chýr: "Absolón pobil všetkých kráľových synov, neostal z nich ani jeden." 31Nato kráľ vstal, roztrhol si rúcho, ležal na zemi a všetci jeho sluhovia stáli s roztrhnutým rúchom. 32Vtom sa ozval Jonadab, syn Dávidovho brata Semu, a povedal: "Nech nehovorí môj pán, že pobili všetkých mladíkov, kráľových synov. Zomrel iba sám Amnon, lebo (jeho) osud bol na Absolónovej tvári odo dňa, čo potupil jeho sestru Tamar. 33Nuž nech si to môj kráľovský pán neberie k srdcu a nech nevraví: Všetci kráľovi synovia sú mŕtvi; mŕtvy je len Amnon." 34Absolón však ušiel. Vtedy mládenec, ktorý držal stráž, zdvihol oči a hľa, veľký zástup išiel neobyčajnou cestou popri vrchu. 35Nato Jonadab hovoril kráľovi: "To idú kráľovi synovia! Stalo sa tak, ako hovoril tvoj sluha." 36Keď dohovoril, došli kráľovi synovia, pozdvihli hlas a plakali. Aj kráľ a všetci jeho sluhovia plakali veľmi veľkým plačom. 37Absolón utiekol a išiel k Amiudovmu synovi Tolmajovi, kráľovi Gesuru. (A Dávid) smútil za svojím synom celý čas. 38Absolón teda utiekol. Išiel do Gesuru a bol tam tri roky. 39Kráľ Dávid však prestal prenasledovať Absolóna, lebo sa zmieril s Amnonovou smrťou.