2Sam 14

2Sam 14

Návrat Absolóna
1Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi. 2Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym! 3Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť." A Joab jej vložil do úst slová. 4Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: "Pomôž, kráľu!" 5Kráľ sa jej spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho. 7A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: »Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!« 8Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi." Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech." 9Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: "Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný." 10Kráľ povedal: "Ak ti niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!" 11Odpovedala: "Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!" Odpovedal: "Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!" 12Vtedy žena vravela: "Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?" Odpovedal: "Vrav!" 13Žena povedala: "Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec! 14Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba. 15Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky. 16Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna. 17Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!" 18Vtedy kráľ povedal žene: "Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!" Žena odpovedala: "Nech hovorí môj kráľovský pán!" 19A kráľ povedal: "Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?" Žena vravela: "Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. 20Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová. Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi." 21Potom kráľ hovoril Joabovi: "Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!" 22Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: "Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu." 23Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema. 24Vtedy kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!" Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel. 25V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby. 26A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy. 27Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu. 28Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel. 29Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť. 30Vtedy povedal sluhom: "Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte a podpáľte ho!" A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: "Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.") 31Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: "Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?" 32Absolón odpovedal Joabovi: "Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!" 33Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.