2Sam 15

2Sam 15

Absolónova zrada
1Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 2Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: "Z ktorého si mesta?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa." 3Nato mu Absolón povedal: "Pozri, tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul." 4A Absolón hovoril: "Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo." 5A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal. 6Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov. 7Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: "Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi. 8Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu." 9Kráľ mu odpovedal: "Choď v pokoji!" On vstal a išiel do Hebronu. 10Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!" 11Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom. 12Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom.
Dávidov útek z Jeruzalema
13Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: "Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi." 14Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča." 15Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: "Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!" 16Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom. 17Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali. 18Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa. 19Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova! 20Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!" 21Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: "Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha." 22A Dávid povedal Etaimu: "Choď, prejdi!" Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním. 23Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu. 24Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta. 25Vtedy kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok. 26Ale ak povie: »Nepáčiš sa mi,« tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!" 27Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: "Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami! 28Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu." 29Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam. 30Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali. 31Keď Dávidovi zvestovali: "Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom," Dávid povedal: "Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!" 32Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave. 33Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu! 34Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: »Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom,« tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu. 35Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi. 36S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!" 37Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.