2Sam 3

2Sam 3

Abner opustí Isboseta
1Vojna medzi Šaulovým domom a domom Dávidovým bola zdĺhavá. Dávidov dom pritom stále vzrastal, dom Šaulov stále upadal. 2Dávidovi sa v Hebrone narodili títo synovia: jeho prvorodený bol Amnon od Jezraelitky Achinoamy. 3Jeho druhým bol Cheleab od manželky karmelského Nábala Abigail a tretím Absolón od Maáchy, dcéry gesurského kráľa Tolmaiho, 4štvrtý Adaniáš, syn Hagity, piaty Safatia, syn Abitaly, 5šiesty Jetraám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa narodili Dávidovi v Hebrone. 6Kým trvala vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom, Abner pevne držal so Šaulovým domom. 7Šaul mal vedľajšiu ženu menom Resfa, dcéru Aju. Isboset raz povedal Abnerovi: "Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?" 8Abner sa veľmi nahneval pre Isbosetovu reč a povedal: "Som ja (júdsky) psohlavec? Podnes preukazujem lásku domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom a nedopustil som, aby si padol do ruky Dávida a ty na mne dnes nachádzaš chybu pre ženskú?! 9Toto nech urobí Pán Abnerovi a toto nech mu pridá: Ako sa Pán zaprisahal Dávidovi, tak si budem voči nemu počínať. 10Odnímem kráľovstvo Šaulovmu domu a upevním Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Bersabe." 11A nemohol viac Abnerovi odpovedať ani slova, lebo sa ho bál. 12Potom poslal Abner miesto seba poslov k Dávidovi s odkazom: "Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, potom bude moja ruka s tebou, privediem k tebe celý Izrael." 13Odpovedal: "Dobre, uzavriem s tebou zmluvu. Ale jedno od teba žiadam! Neuvidíš totiž moju tvár, ak mi vtedy, keď prídeš, aby si videl moju tvár, neprivedieš Šaulovu dcéru Michol." 14Potom Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Isbosetovi s odkazom: "Daj mi moju manželku Michol, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!" 15A Isboset ju dal vziať od muža, Laisovho syna Faltiela. 16Jej muž ju odprevadil a stále plakal za ňou až po Bahurim. Tu mu povedal Abner: "Choď, vráť sa!" A on sa vrátil. 17Abner bol na slove so staršími Izraela a hovoril: "Už dávno ste chceli mať nad sebou za kráľa Dávida. 18Nuž teraz to preveďte, lebo Pán povedal Dávidovi: »Pomocou svojho sluhu Dávida oslobodím svoj ľud, Izrael, z ruky Filištíncov a z ruky všetkých jeho nepriateľov.«" 19Abner hovoril aj s Benjamíncami. Potom išiel Abner oznámiť Dávidovi do Hebronu všetko, na čom sa uzhodli Izraeliti a všetci Benjamínci. 20Tak prišiel Abner s dvadsiatimi mužmi do Hebronu a Dávid usporiadal Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu. 21Abner hovoril Dávidovi: "Vstanem, pôjdem a zhromaždím k svojmu kráľovskému pánovi celý Izrael. Uzavrú s tebou zmluvu, potom budeš kraľovať, ako si len tvoja duša žiada." Nato Dávid Abnera prepustil a (on) odišiel v pokoji.
Abnerova smrť
22Vtedy prišli z výpravy Dávidovi a Joabovi sluhovia a doniesli veľkú korisť. Abner už nebol s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil a odišiel v pokoji. 23Keď sa Joab a celé vojsko, ktoré bolo s ním, vrátilo, zvestovali Joabovi: "Ku kráľovi prišiel Nérov syn Abner a on ho prepustil, takže odišiel v pokoji." 24Nato Joab išiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil?! Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, že mohol odísť? 25Poznáš Nérovho syna Abnera. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby sa dozvedel, kedy odchádzaš a prichádzaš, a aby zvedel všetko, čo robíš!" 26Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov, ktorí ho doviedli naspäť od studne Sira bez toho, že by to Dávid bol vedel. 27Abner sa vrátil do Hebronu. Joab ho zaviedol k bráne, akoby s ním chcel v tajnosti hovoriť a tam ho bodol do brucha. Zomrel za krv jeho brata Asaela. 28Keď sa o tom neskôr Dávid dopočul, povedal: "Ja som nevinný od krvi Nérovho syna Abnera, aj moje kráľovstvo pred Pánom naveky. 29Nech sa zvalí na hlavu Joaba a na celý dom jeho otca. Nech v Joabovom dome nikdy nechýba taký, čo trpí na výtok a malomocenstvo, taký, čo chodí o palici, čo padne pod mečom a žiada si chleba!" 30Joab a jeho brat Abisai zabili teda Abnera, pretože v boji v Gabaone usmrtil ich brata Asaela. 31Potom Dávid povedal Joabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: "Roztrhnite si odev, oblečte sa do vrecoviny a nariekajte nad Abnerom!" Kráľ Dávid kráčal za márami; 32a tak Abnera pochovali v Hebrone. Dávid pozdvihol svoj hlas a plakal pri Abnerovom hrobe a plakal aj celý národ. 33Potom kráľ zložil o Abnerovi tento žalospev: 34"Musel Abner zomrieť ako bezbožník?Tvoje ruky neboli zviazané,tvoje nohy neboli v okovách,padol si, ako keď zrazí zločinec." A všetok ľud ešte viac nad ním plakal. 35A keď prišiel všetok ľud žiadať Dávida, aby ešte za dňa prijal pokrm, Dávid sa takto zaprisahal: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek!" 36Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to. A všetko, čo robil kráľ, páčilo sa všetkému ľudu. 37Tak sa v ten deň dozvedel všetok ľud a celý Izrael, že zabitie Nérovho syna Abnera nepochádza od kráľa. 38A kráľ povedal svojim služobníkom: "Vy neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, velikán? 39Ja som dnes slabý, hoci pomazaný za kráľa. Títo však, synovia Sarvie, sú silnejší ako ja. Nech Pán odplatí každému, kto pácha zlo, podľa jeho zloby!"