Dt 32

Dt 32

MOJŽIŠOVA PIESEŇ
I.
1"Nebesá, čujte, rozprávať budem,zem nech načúva slovám mojich úst! 2Nech spŕcha ako dážď moje učenie,nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť;ako dážď na zeleň,sťa kvapky na trávnik. 3Lebo budem hlásať Pánovo meno:pripravte oslavu nášmu Pánovi! 4Skalou je: dokonalé je jeho dielo,lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé.Boh je verný a bez neprávosti,spravodlivý je a priamy. 5Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní,pokolenie zlé a zaťaté. 6Takto sa odplácate Pánovi,ľud zadubený a hlúpy?!A nie je on tvoj otec, ktorý ťa stvoril,nie on ťa stvárnil a pevne postavil?
II.
7Spomni si na dni zašlé dávno,uvážte roky všetkých pokolení!Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví,starcov svojich a rozpovedia ti: 8kedy určoval Najvyšší kraje národom,kedy podelil Adamových synov,vymedzil národom hranicedľa počtu synov Izraelových. 9Pánovým podielom je totiž jeho ľud,Jakub je údelom jeho dedičstva. 10Našiel ho na pustej zemi,na mieste divokom, v revúcej pustine.Ujal sa ho a dával naň pozor,striehol ho ako zrenicu oka. 11Jak orol zobúdza svoje hniezdo,krúži nad svojimi mláďatami,tak rozpäl svoje krídla, chytil ho,niesol ho na svojich perutiach. 12Pán sám ho viedol,nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc. 13Doviedol ho na výšiny zeme,sýtil ho poľnými plodmi,sať mu dal med zo skalya olej z tvrdého kremeňa; 14maslo kravské i mlieko od oviecs tukom jahňacím a baraním.Býky a capy z Bášanus mastným jadrom pšenice,a krv viniča si pil, vína prevzácne.
III.
15Jakub jedol a nasýtil sa,stučnel miláčik a spriečil sa,stučnel, vykŕmil, vypásol sa;zanechal Boha, svojho Tvorcu,pohrdol Skalou svojej spásy. 16Dráždievali ho cudzími bohmi,rozhorčovali ho ohavnosťami. 17Obetovali besom, čo nie sú bohmi,bohom, o ktorých nemali tušenia.Novým, čo prišli nedávno,ktorých si nectili vaši otcovia. 18Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila,a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.
IV.
19Pán to videl a pohrdol nimi,rozhnevaný svojimi synmi a dcérami. 20A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi,uvidím, ako skončia,veď sú zvrhlým pokolením,synovia, v ktorých viery niet. 21Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh,rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami.Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud- pochabým národom ich rozhorčím. 22Bo oheň zažal sa od môjho hnevua páľou prenikne až na dno podsvetiaa zhltne zem i jej plodya do tla vypáli základy hôr; 23a nakopím im nešťastí na nešťastiaa vypustím na nich všetky svoje šípy. 24Umoria sa hladom a spália horúčkoua nákazou odpornou.Aj zuby zverov poštvem na nicha plazy s jedom sa vlečúce po zemi. 25Vonku ich bude ničiť meča hrôza v komorách:mladíka tak ako pannu,kojenca so starcom.
V.
26Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem,vyhladím pamiatku na nich u ľudu - 27keby som sa pýchy nepriateľa nebál,aby to ich protivníci nechápali zle,aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila,nič z toho neurobil Pán!' 28Lebo ten ľud je bezradnýa vnímavosti v nich niet. 29Keby múdri boli, chápali by to,spoznali by, aký ich čaká koniec: 30Akože, jeden bude prenasledovať tisícea dvaja zaženú desaťtisíc?Či nie zato, že ich vlastný Boh predala Pán ich vydal?!« 31Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu,aj naši nepriatelia sami sú svedkami! 32Naisto, z révy Sodomčanov je ich révaa z rolí gomorských;ich hrozno je hrozno otravné,strapce má zhorknuté. 33Dračí jed je ich vínoa hadia žlč ukrutná. 34»Vari sa to u mňa neopatruje,zapečatené v mojich pokladniciach? 35Moja bude pomsta a odvetav deň, keď sa im podlomia nohy.Veď ich deň záhubný sa približujea ich krutý osud je nablízku.«
VI.
36Lebo Pán uchránil právo svojho ľudua milosrdný bude k svojim sluhom.Keď uzrie ochabovať rukua hynúť otrokov i slobodných, 37povie: »Kdeže sú ich bohovia,skala, ku ktorej sa utiekali? 38Tí, čo z ich obetí jedávali tuk,obetné víno píjavali od nich?Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu,nech sú vám záštitou! 39Pozrite: Ja som sám jedinýa niet Boha okrem mňa;ja zabíjam, aj život navraciam,zraňujem, aj uzdravujem;a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!
VII.
40Veru, pozdvihujem k nebu svoju rukua poviem: Žiť budem naveky, 41keď naostrím si blýskavý svoj meča priberie sa moja ruka k súdu,vrátim pomstu svojim protivníkoma poodplácam tým, čo ma nenávidia. 42Napojím krvou svoje šípya môj meč hltať bude mäso -z krvi pobitých a zajatých,z hlavy nepriateľských vodcov!« 43Plesajte, národy, nad jeho ľudom,lebo sa vypomstí za krv svojich sluhov,pomstou odplatí svojim protivníkoma očistí svoju zem i svoj ľud!"
Posledné Mojžišove napomenutia
44Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu - on a Nunov syn Jozue. 45A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi, 46povedal im: "Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone. 47Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán."
Boh oznamuje Mojžišovi smrť
48A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi: 49"Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! 50Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu, 51lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela. 52Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš."