Ez 12

Ez 12

Dva nové úkony, 12,1 - 20
1. Odchod do zajatia
1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, ktorí majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom. 3Ty však, syn človeka, zhotuj si zajatecký výstroj a sťahuj sa vo dne pred ich očami. Presťahuješ sa pred ich očami zo svojho miesta na miesto iné, azda uvidia, hoci sú odbojný dom. 4Svoj výstroj, výstroj zajatca, vynesieš vo dne pred ich očami, sám však vyjdeš pred ich očami večer, ako odchádza zajatec. 5Pred ich očami si prebor múr a vyjdi tadiaľ. 6Pred ich očami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvár si zakry a nesmieš vidieť zem, lebo som ťa urobil znamením Izraelovho domu." 7Urobil som teda podľa rozkazu, vyniesol som vo dne svoj výstroj, podobný zajateckému výstroju a večer som si rukou preboril múr; za tmy som vyšiel a niesol som to pred ich očami. 8Potom ráno prehovoril Pán ku mne takto: 9"Syn človeka, či ti dom Izraela, dom odbojný, nehovoril: »Čože ty robíš?« 10Povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Kniežaťu v Jeruzaleme patrí tento výrok a celému Izraelovmu domu, ktorý je uprostred neho. 11Povedz: Ja som vaším znamením. Ako som robil ja, tak sa naloží s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. 12A knieža, ktorý je medzi nimi, pôjde s naloženými plecami, vyjde za tmy a prelomí múr, aby tadiaľ vyšiel, zakryje si tvár, aby okom nevidel zem. 13Ale roztiahnem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidieť ju však nebude a tam zomrie. 14Všetkých však, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a všetky jeho oddiely rozsejem na všetky vetry a vytasím za nimi meč. 15I budú vedieť, že ja som Pán, keď ich roztratím medzi národy a rozsejem po krajinách. 16A ponechám z nich niekoľko mužov za mečom, po hlade a po more, aby porozprávali všetky svoje ohavnosti národom, medzi ktoré pôjdu, nech sa dozvedia, že ja som Pán."
2. Obliehanie
17Pán prehovoril ku mne takto: 18"Syn človeka, jedz svoj chlieb s trasením, s chvením a s úzkosťou pi svoju vodu! 19A povedz ľudu krajiny: Toto vraví Pán, Jahve, o obyvateľoch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu piť s hrôzou, aby zem spustla, stratila svoju hojnosť pre zločin všetkých jej obyvateľov. 20Obývané mestá sa vyprázdnia a zem bude pustá. Dozviete sa teda, že ja som Pán."
O prorokoch a proroctvách, 12,21 - 14,11
Pravé proroctvá sa splnia. -
21Pán prehovoril ku mne takto: 22"Syn človeka, čože to máte v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: »Dni sa preťahujú a hynie každé videnie.« 23Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Urobím koniec tomuto porekadlu, nebudú ho viac užívať v Izraeli. Ba povedz im: Blížia sa dni aj slovo každého videnia. 24Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromného videnia ani pochlebníckeho veštenia. 25Lebo ja, Pán, budem hovoriť. Aké slovo budem hovoriť, to sa splní, nebude sa viac odkladať; lebo, odbojný dom, vo vašich dňoch budem hovoriť slovo a splním ho," hovorí Pán, Jahve. 26Pán prehovoril ku mne takto: 27"Syn človeka, pozri, Izraelov dom hovorí: »Videnie, ktoré tento vidí, je na dlhé dni, on prorokuje na ďaleké časy.« 28Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Nebude sa už odďaľovať nijaké moje slovo. Slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní," hovorí Pán, Jahve.