Jdt 10

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16

Jdt 10

Judita v asýrskom tábore.
1Keď Judita prestala volať k Bohu Izraela a dokončila všetky tieto slová, 2vstala zo zeme, zavolala svoju slúžku a zostúpila do svojho domu, kde sa zdržiavala v sobotu a cez sviatky. 3Tu odložila vrecovinu, ktorú mala oblečenú, zobliekla si i vdovské šaty, umyla si telo vodou a natrela sa voňavým olejom. Učesala si vlasy, založila si turban na hlavu a obliekla si sviatočný odev, ktorý nosievala za života svojho muža Manassesa. 4Obula si sandále, navliekla si krúžky na nohy, vzala náramky, prstene, náušnice a všetky ostatné ozdoby a upravila sa tak, aby upútala oči všetkých mužov, čo sa na ňu pozrú. 5Svojej slúžke podala mech vína a džbán oleja, kapsu naplnila praženým zrnom, sušenými figami, chlebmi a syrom; všetky tieto veci zabalila a naložila jej ich na plecia. 6Potom išli k bráne mesta Betulie, kde našli na stráži Oziáša a starších mesta Chabrina a Charmina. 7Keď ju uvideli so zmeneným výzorom a v inom odeve, nevychádzali z údivu nad jej krásou a povedali jej: 8"Boh našich otcov nech ti dá dosiahnuť milosť a nech splní tvoje zámery na slávu synov Izraela a na povýšenie Jeruzalema." 9Ona sa poklonila Bohu v modlitbe a povedala im: "Rozkážte, aby mi otvorili bránu mesta. Pôjdem urobiť všetko, o čom ste so mnou hovorili." Nariadili teda mladíkom, aby jej otvorili, ako povedala. 10Keď to urobili, Judita vyšla a jej slúžka s ňou. Mužovia mesta hľadeli za ňou, ako zostupuje dolu vrchom, až kým neišla údolím a už ju nevideli. 11Ony šli rovno dolu údolím, až ich pristavila prvá sýrska hliadka. 12Chytili ju a pýtali sa jej: "Kto si, odkiaľ prichádzaš a kde ideš?" Odpovedala im: "Som Hebrejka a utekám od nich, lebo čoskoro vám budú vydaní za pokrm. 13A idem za Holofernesom, hlavným veliteľom vášho vojska, aby som mu podala pravdivú správu a ukázala mu cestu, ktorou by mohol ísť a obsadiť celé pohorie a nestratí zo svojich mužov ani jedného človeka." 14Keď muži počuli jej slová a pozorne sa zadívali na ňu, jej krása ich očarila a povedali jej: 15"Zachránila si si život, keď si sa poponáhľala prísť zhora pred nášho pána. A teraz poď do jeho stanu! Niektorí z nás ťa odprevadia, až kým ťa neodovzdajú do jeho rúk. 16A keď už budeš stáť pred ním, neboj sa vo svojom srdci, ale povedz mu všetko tak, ako si povedala nám, a bude s tebou zaobchádzať dobre." 17Vybrali spomedzi seba sto mužov, aby ju a jej slúžku odprevadili a zaviedli k Holofernesovmu stanu. 18I zbehlo sa ich veľa z celého tábora, lebo sa po stanoch rozšírila zvesť o jej príchode. Prišli a obkolesili ju ako stála pred Holofernesovým stanom, kým mu ju neohlásili. 19Obdivovali jej krásu a podľa nej vychvaľovali aj Izraelitov. Hovorili jeden druhému: "Kto by mohol pohrdnúť týmto ľudom, ktorý má medzi sebou také ženy? Preto by nebolo rozumné nechať z nich čo i len jedného muža nažive, lebo tí, čo by zostali, mohli by oklamať celú zem." 20Tu vyšla celá Holofernesova telesná stráž a všetci jeho sluhovia a voviedli ju do jeho stanu. 21Holofernes odpočíval na svojom lôžku za záclonou, ktorá bola utkaná z purpuru, zlata, smaragdu a drahých kameňov. 22Keď mu oznámili jej príchod, vyšiel do predsiene stanu, sprevádzaný striebornými lampami. 23Keď Judita prišla pred neho a pred jeho sluhov, žasli všetci nad krásou jej tváre. Ona padla na tvár, aby sa mu poklonila, ale jeho sluhovia ju zdvihli.