Jer 10

Jer 10

Ničomnosť modiel. -
1Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov. 2Toto hovorí Pán: "Cestám národov sa nepriúčajtea znamení nebies sa neľakajte,ako sa ich ľakajú národy. 3Veď zákony národov sú nič,je to drevo zoťaté v hore,dielo rúk umelca sekerou. 4Krášlia ich striebrom a zlatom,upevňujú ich klinmi a kladivom,aby sa neknísali. 5Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria;treba ich nosiť, lebo nechodia.Nebojte sa ich, veď neublížia,ale ani dobro konať nevládzu." 6Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľkýa veľké i mocné je tvoje meno. 7Kto by sa ťa nebál, kráľ národov?Áno, tebe to patrí,veď medzi všetkými mudrcmi národova vo všetkých ich kráľovstváchnie je ti nič podobné. 8Hlúpi a sprostí sú dovedna,ich náuka je ničomná. Drevo je to, 9striebro kované, donesené z Taršišu,a zlato z Ofíru;dielo umelca a rúk zlievača.Červený a fialový purpur je ich odev,všetko je to dielo umelcov. 10Ale Pán je opravdivý Boh,on je Boh živý a večný kráľ,od jeho prchkosti trasie sa zem,národy nevydržia jeho hnev. 11Takto budete o nich hovoriť: "Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba." 12Zem stvoril svojou mocou,svojou múdrosťou postavil sveta svojím dôvtipom rozpäl nebesá. 13Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,od končín zeme dvíha oblaky,k dažďu pripája hromya vietor zo svojich skladíšť vypúšťa. 14Osprostel každý človek, vedomosti nemá,hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,lebo klamom sú jeho liatinya ducha nieto v nich. 15Ničotou sú, dielom na posmech,v deň svojho navštívenia zahynú. 16Jakubov údel nie je takýto,ním je Stvoriteľ všetkého.A Izrael je kmeň jemu vlastný,Pán zástupov je jeho meno.
Výstraha a ponosa
17Pozberaj zo zeme svoj batoh,občan obliehaného mesta. 18Lebo toto hovorí Pán:"Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajinya dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli." 19Beda mi pre moju skazu,moja rana je bolestná!Predsa som povedal:"Áno, to je moja nemoc, unesiem ju." 20Môj stan je zvalený,roztrhané všetky povrázky,synovia ma nechali, niet ich;niet, kto by mi znova stan roztiahola rozvinul moje plachty. 21Veď pastieri konali nerozumnea nehľadali Pána;preto neprospievali,ich stáda sú rozprášené všetky. 22Čuj! Ide akýsi chýr:veľký lomoz zo severnej krajiny,aby z miest Júdska urobil púšť,príbytok šakalov.
Odovzdanosť
23"Ja viem, Pane,že človek nemá v moci svoju cestu,človek nemá v moci svoju púťani usmernenie svojich krokov. 24Karhaj ma, Pane, ale mierne,nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil." 25Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú,a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno,veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničilia spustošili jeho nivy.