Jer 17

Jer 17

Vina Júdu
1Vina Júdova je napísanáželezným rydlom, diamantovým hrotom,je vyrytá do tabule ich srdcaa na rohy ich oltárov, 2takže ich synovia pamätajú na ich oltáre,na ašery, na zelené stromy,na vysoké pahorky 3na vrchoch v poli. "Tvoj majetok, všetky tvoje pokladyvydám na lúpež:tvoje hriešne výšinyna celom tvojom území. 4Vypustím z ruky svoje dedičstvo,ktoré som ti dal;spravím ťa otrokom tvojich nepriateľovv krajine, ktorú nepoznáš;veď ste zapálili oheň môjho hnevu,blčať bude naveky."
Múdre poučenie
5Toto hovorí Pán:"Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človekaa telo urobil svojou oporou,ale od Pána sa mu srdce vzdialilo. 6Je ako tamariška na púšti,neuzrie prichádzať blaho,býva v púšti na vyhoreniskách,v zemi soľnatej, neobývanej. 7Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána,Pán bude jeho nádejou. 8Je ako strom, zasadený pri vode,čo si vystiera k potoku korene,nebojí sa, keď prichádza horúčosť,lístie mu ostáva zelené.V suchom roku nemá starostia neprestáva rodiť ovocie. 9Srdce je klamlivé nado všetkoa rozjatrené, kto sa v ňom vyzná? 10Ja, pán, skúmam myseľa skúšam srdce:odplatím každému podľa jeho ciest,podľa ovocia jeho skutkov." 11Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla,je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo,v polovici svojich dní ho opustía na konci bude ako hlupák. 12Vyvýšený trón slávyje od začiatku miesto našej svätyne. 13Nádej Izraela, Pane,všetci, čo teba opustia, budú zahanbení,čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi,lebo opustili prameň živých vôd, Pána.
Prorok prosil o pomoc
14Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý,zachráň ma a budem zachránený,lebo ty si moja chvála. 15Hľa, títo mi vravia:"Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!" 16Ja som však nebol zahanbený,keď som išiel za tebou, pastierom,a po dni človeka som netúžil.Ty vieš, čo vychádza z mojich úst,je správne pred tvojou tvárou. 17Nebudeš mojou záhubou,nádejou si mi v deň nešťastia. 18Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia,a nech sa nezahanbím ja!Nech sa trasú oni, a netrasiem sa ja!Priveď na nich deň nešťastia,dvojnásobným úderom ich znič!
Zasvätenie soboty. -
19Toto mi povedal Pán: "Choď, zastaň si v »Bráne synov ľudu«, ktorou vchádzajú a vychádzajú júdski králi, i vo všetkých bránach Jeruzalema 20a povieš im: Počujte slovo Pánovo, králi júdski, celé Júdsko a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vstupujete touto bránou: 21Toto hovorí Pán: Chráňte si dušu a nenoste v deň sobotný bremená a nevnášajte ich cez brány Jeruzalema. 22A nevynášajte zo svojich domov bremená v deň sobotný a nerobte nijakú robotu, ale zasväťte sobotný deň, ako som prikázal vašim otcom. 23Ale oni neposlúchali, ani si nenachýlili ucho, ba vzopreli si šiju, nepočuli a neprijali výstrahu. 24Ak ma ozaj budete počúvať - hovorí Pán, a nebudete vnášať bremená cez brány tohto mesta v deň sobotný, ale zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú robotu: 25tak králi (a kniežatá), ktorí sedia na Dávidovom tróne, vojdú cez brány tohto mesta, vezúc sa na vozoch a na koňoch, sami aj ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude večne obývané. 26I prídu z miest Júdska a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesú celopaly, obety, dary a tymian, prinesú tiež chválu do Pánovho domu. 27Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne."