Jer 18

Jer 18

Podobenstvo o hrnčiarovi. -
1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2"Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz." 3Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť. 5A Pán prehovoril ku mne takto: 6"Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. 7Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. 8Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. 9Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. 10Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť. 11Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!" 12Ale odpovedali: "Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca."
Odpad je nepochopiteľný
13Nuž toto hovorí Pán:"Spytujteže sa národov,kto počul čosi podobné?Čosi hrozného spáchalapanna Izraelova. 14Či sa zo skaly stratí prsť,z Libanonu sneh?Či vyschnú z pohorí vody,chladné, žblnkotajúce? 15Veru, môj ľud na mňa zabudol,okiadzali ničomnosťa potkýnali sa po cestách,po dávnych stopách,chodili po chodníkoch,cestách nevysypaných, 16aby obrátili zem na púšť,na výsmech večný;kto len tadiaľ prejde,zhrozí sa a pokrúti hlavou. 17Ako východný vietorrozprášim ich pred nepriateľom,ukážem im chrbát, a nie tvárv deň ich nešťastia."
Prosba proroka proti nepriateľom
18I povedali: "Poďte a zosnujmeproti Jeremiášovi plány!Veď u kňaza nezhynul zákonani u mudrca rada,ani u proroka reč.Poďte, porazme ho jazykoma nedbajme na jeho slová!" 19Pozri, Pane, na mňaa počuj hlas mojich protivníkov! 20Či sa za dobro platí zlom?- Veď vykopali pre mňa jamu!Spomeň, že som stál pred tebou,aby som hovoril k ich dobrua odvrátil od nich tvoj hnev. 21Preto oddaj ich synov hladua vydaj ich do moci meča,nech sú ich ženy bezdetné a vdovy,ich mužov nech pobije smrť,ich mladíkov nech porazia mečom v boji. 22Nech sa z ich domov ozýva krik,keď zrazu privedieš na nich lupičov,lebo vykopali jamu, aby ma chytili,a pod nohy mi skryli osídla. 23Ale, ty, Pane, poznášvšetky ich smrteľné plány proti mne.Neodpusť im ich vinua ich hriech si nezotri spred tváre!Nech padajú pred tebou;v čase svojho hnevu konaj proti nim!