Jer 2

Jer 2

Proroctvá z čias kráľa Joziáša hl. 2 - 6
Nevernosť Izraela
Sľubný začiatok
1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Choď a volaj do uší Jeruzalema:Toto hovorí Pán:Spomínam na milotu tvojej mladosti,na lásku tvojich zásnub,keď si ma nasledoval na pustatine,v nezasiatej krajine. 3Izrael bol svätým Pánovým,prvotinami jeho úrody,tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci,dopadlo na nich nešťastie" -hovorí Pán.
Vierolomnosť
4Čujte slovo Pánovo, dom Jakubova všetky rodiny Izraelovho domu! 5Toto hovorí Pán:"Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,že sa vzdialili odo mňa,išli za márnosťou a márnymi sa stali? 6A nehovorili: »Kdeže je Pán,ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,ktorý nás vodil pustatinou,krajinou pustou a hrboľatou,krajinou suchou a temnou,krajinou, ktorou neprejde niktoa ani človiečik v nej nebýva?« 7A voviedol som vás do krajiny sadov,aby ste požívali jej plod a jej dobro.Vy ste však prišli a sprznili moju zema moje dedičstvo ste spravili odporným. 8Kňazi nevraveli: »Kdeže je Pán?«Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznalia pastieri sa mi spreneverili,proroci veštili menom Bálaa za bezmocnými bôžikmi chodili. 9Preto sa ešte budem pravotiť s vami- hovorí Pán -i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.
Veľkosť viny
10Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite,pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne,pozrite, či sa stalo čosi také! 11Ak si národ zmenil bohov- nuž to ani nie sú bohovia!Môj národ však zamenil svoju slávuza čosi bezvládne. 12Zdeste sa nad tým, nebesá,zhrozte sa veľmi, preveľmi,hovorí Pán. 13Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud:mňa opustili, prameň živých vôd,aby si vykopali popraskané cisterny,ktoré vodu udržať nemôžu.
Národ škodil len sebe
14Či je Izrael otrokom?Či je sluhom, narodeným v dome?Prečože sa stal korisťou? 15Levy nad ním revali,pozdvihovali svoj hlas,jeho pôdu obrátili na púšť;mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich. 16I synovia Nofu a Tafnesuťa vypásli až po temä. 17Či ti to nezapríčinilodpad od Pána, tvojho Boha,keď ťa viedol po ceste? 18Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta,aby si pil vody Nílu?A čo chceš na ceste do Asýrska,aby si pil vody Eufratu? 19Tvoj zločin ťa stresce,skárajú ťa tvoje nevernosti.Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké,že si opustil Pána, svojho Boha,že si nemal bázeň predo mnou,hovorí Pán, Jahve zástupov.
Modloslužba
20Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo,roztrhal si svoje putáa povedal si: »Nebudem otročiť!«A na každom vyvýšenom kopcia pod každým zeleným stromomsi sa rozvaľoval v smilstve. 21Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený,ako samé pravé semä.Ako si sa mi zmenil!Vinič spotvorený, cudzí! 22I keby si sa obmyl sodíkoma lúhom by si plytval,škvrnou bude tvoj zločin predo mnou,hovorí Pán, Jahve. 23Ako len vravíš: »Nepošpinil som sa,za Bálom som sa nevláčil.«Hľaď na svoju púť v údolí,poznaj, čo si urobil,ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste, 24oslica divá, naučená na púšť,čo v roztúženosti chmáta vzduch;ktože jej chlipnosť ukojí?Kto ju hľadá, neunaví sa,nájde ju v jej mesiaci. 25Chráň si nohy pred nahotoua svoj gágor pred smädom!Lež povedala si: »Darmo je! Nie!Veď milujem cudzincova budem chodiť za nimi!«
Následky modlárstva
26Ako sa hanbí prichytený zlodej,tak sa hanbí dom Izraelov,oni, ich králi a kniežatá,aj ich kňazi a proroci. 27Drevu hovoria: »Ty si môj otec«a kameňu: »Ty si ma zrodil.«Ku mne si obrátili šiju, nie tvár,ak ich však stihne bieda, volajú:»Povstaň a zachráň nás!« 28Nuž kde máš bohov, čo si si narobil?Nech vstanú, či ťa v biede zachránia?Veď koľko máš miest,toľko máš aj bohov, Júda! 29Prečo sa pravotíte so mnou?Spreneverili ste sa mi všetci,hovorí Pán. 30Nadarmo som bil vašich synov,neprijali výstrahu,váš meč hltal vašich prorokovako pustošiaci lev." 31Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo:"Či som púšťou Izraelovi?Či krajinou temnôt?Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa,viac nepôjdeme k tebe!«? 32Či panna zabudne na svoj skvost,nevesta na svoj opasok?Môj ľud však na mňa zabudolod nespočetných dní. 33Ale si len upravuješ cestičkyna vysliedenie lásky!Preto si aj na zločinyprivykol svoje cesty. 34Ešte i na lemoch ti objavilikrv našich biednych, nevinných:nepristihol si ich pri vlámaní,ale pri terebintách. 35A hovoríš: »Veď som nevinný,hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.«Hľa, tu som, posúdim ťa,pretože vravíš: »Nezhrešil som.« 36Čože sa tak veľmi ponáhľašzmeniť si cestu?Aj s Egyptom pohoríš,ako si pohorel s Asýrskom. 37Aj odtiaľ budeš vychádzať,že budeš ruky držať nad hlavou,lebo Pán odvrhol tvoje opory,úspech s nimi mať nebudeš.