Jer 4

Jer 4

Omilostenie
1"Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán,vráť sa ku mne!A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy,nebudeš viac blúdiť. 2Vtedy budeš prisahať: »Ako žije Pán!«poctivo, pravdivo a spravodlivo."V ňom sa budú žehnať národya v ňom sa budú chváliť. 3Lebo takto hovorí Pán mužom Júdska a Jeruzalema:"Preorte si úhora nesejte do tŕnia! 4Obrežte sa Pánovi,odstráňte predkožku svojho srdca,mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema,ináč vyšľahne sťa plameň môj hneva bude horieť neuhasiteľnepre zlobu vašich skutkov.
Pohroma vojny
5Oznámte v Júdsku,rozhláste v Jeruzaleme a povedzte,zahlahoľte v krajine na trúby,volajte naplno a hovorte:»Zrazte sa, pôjdeme do opevnených miest!« 6Hore so zástavou, na Sion,utekajte a nezastavujte sa!Lebo od severu privediem nešťastiea dôkladné zrútenie. 7Vystúpil lev zo svojej húštiny,vyrazil ničiteľ národov,vyšiel zo svojho ležiska,aby z tvojej krajiny urobil púšť.Vypáli ti mestá,že v nich neostane ani duše. 8Preto sa odejte vrecovinou,nariekajte a kvíľte,lebo blčiaci hnev Pánovneodstúpi od nás. 9I stane sa v ten deň - hovorí Pán,zmizne srdnatosť kráľaa srdnatosť kniežat,stŕpnu kňazia zdesia sa proroci." 10A budú hovoriť: "Ach, Pane, Jahve,veru si sklamal tento ľuda Jeruzalem, keď si vravel:»Budete mať pokoj;«a hľa, meč vniká až do duše." 11V tom čase budú hovoriť o tomto ľude a o Jeruzaleme:"Horúci vietor hôľpúšťou (sa rúti) na dcéru môjho ľudu,nie aby vial a nie aby čistil. 12Zúrivý vietor mi prichádza odtiaľ:teraz aj ja vyhlásim nad nimi svoj súd." 13Hľa, dvíha sa ako oblaky,jeho vozy sú sťa víchrica,jeho kone sú rýchlejšie od orlov.Beda nám, sme zničení! 14Očisť si, Jeruzalem, srdce od zloby,aby si sa zachránil;dokiaľže budú bývať u tebatvoje zločinné myšlienky? 15Veď čuj! Z Danu oznamujúa hlásia nešťastie z vrchov Efraimu. 16Oznamujte národom: "Hľa, tu sú!"Hláste Jeruzalemu:"Obliehači prichádzajú z ďalekej krajiny,dvíhajú svoj hlas proti mestám Júdska. 17Obkľučujú ho sťa poľní hájnici,pretože mi vzdoroval," hovorí Pán. 18Tvoje cestičky a tvoje skutkyti to narobili.Je to pre tvoj hriech, že je to trpké,že ti to preniká až k srdcu. 19Vnútro moje, vnútro moje, hyniem!Steny môjho srdca!Srdce sa mi búri,nebudem mlčať,veď duša mi začula hlas trúby,lomoz vojnový. 20Skaza za skazou praská,veď hynie celá krajina,v okamihu hynú moje stany,podchvíľou moje šiatre. 21Dokedy budem vidieť zástavu,počúvať zvuky trúby? 22"Veď môj ľud je prihlúpy,nepoznáva mňa;sú to sprostí synovia,pochopenia nemajú;sú múdri na zločin,a dobro robiť nevedia." 23Videl som zem: hľa, pustá je a prázdna;a nebesá: ich svetla nebolo. 24Videl som vrchy: hľa, triasli saa všetky pahorky sa knísali. 25Videl som, hľa, nebolo človekaa všetky vtáčky nebies uleteli. 26Videl som, hľa, sad je púšťoua všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom,pred žiarom jeho hnevu. 27Lebo toto hovorí Pán:"Spustošená bude celá krajina,ale celkom ju nezničím. 28Pre toto bude žialiť zem,tam hore sčernejú nebesá,lebo som povedal a rozhodol,neobanujem a neodstúpim od toho." 29Pred krikom jazdcov a lukostrelcovcelé mesto uteká,vnikli do húštin,vyliezli na bralá.Každé mesto je opustené,nebýva v nich ani človiečik. 30Čo budeš robiť ty, spustošená?Keď si purpur obliekaš,keď sa ozdobuješ skvostmi zlatými,keď si rozširuješ oči farbičkou:darmo sa krášliš,tvoji milovníci opovrhnú tebou,budú ti siahať na život. 31Veď počujem sťa hlas rodičky,kvílenie ako prvôstky.Hlas dcéry Sionu!Stoná, rozkladá rukami:"Ach, beda mi!Duša mi klesá pred vrahmi."