Jer 6

Jer 6

Výstraha Jeruzalemu
Nepriateľ sa blíži
1Utečte, synovia Benjamínovi,z Jeruzalema preč!V Tekue trúbte na trúbe,nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu!Lebo od severu hrozí nešťastiea veľké pustošenie. 2Krásnu a rozmaznanúdcéru Siona zničím. 3Prídu k nej pastieri so svojím stádom,postavia vôkol nej stanya každý vypasie svoj úsek. 4"Chystajte proti nej boj!Hor’ sa, tiahnime cez poludnie!Beda nám, veď skláňa sa deňa večerné tiene sa predlžujú! 5Hor’ sa, tiahnime v nocia spustošme jej paláce!" 6Lebo takto vraví Pán zástupov:"Vytínajte stromy,stavajte násyp proti Jeruzalemu.Je mestom navštívenia:je v ňom samé násilie. 7Ako zo studne vyviera voda,tak z neho vyviera zloba,násilie a útlak počuť v ňom,pred tvárou mám stále rany a jazvy. 8Prijmiže výstrahu, Jeruzalem,by sa mi od teba neodtrhla duša,aby som z teba neurobil púšť,neobývanú krajinu."
Nekajúcnosť
9Toto hovorí Pán zástupov:"Dôkladne pooberajú hrozno,zvyšky Izraela.Prilož ruku ako vinohradníkna jeho vinič!" 10Proti komuže mám hovoriťa svedčiť, aby počuli?Ucho, hľa, majú neobrezané,nemôžu počuť,Pánovo slovo, hľa, je im na posmech,nemajú v ňom záľubu. 11Plný som Pánovho hnevu,zunovalo sa mi zdržovať ho."Vylejem ho na deti na uliciaj na hlúčok mladíkov.Áno, i muža chytia so ženou,starca s tým, čo doplnil vek. 12Ich domy prejdú na cudzích,polia a ženy podobne,pretože vystriem rukuproti obyvateľom krajiny,"hovorí Pán. 13Veď od najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtivci;od prorokov až po kňazovvšetci páchajú podvod. 14Liečia ranu dcéry môjho ľuduľahkovážne. Vravia:"Pokoj, pokoj!" Ale pokoja niet! 15Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť,ale hanbiť sa nehanbia,ani červenať sa nevedia."Preto padnú s tými, čo budú padať,klesnú, až ich navštívim" - hovorí Pán.
Zatvrdnutý odboj ľudu
16Toto hovorí Pán:"Zastaňte na cestách a viďte,skúmajte dávne chodníky;a kde je dobrá cesta, choďte po nej,tak si nájdete odpočinok pre dušu."Ale povedali: "Nepôjdeme!" 17Postavil som nad vás strážcov:"Pozorujte na hlas trúby!"Ale povedali: "Nebudeme pozorovať." 18Preto počujte, národya ktorí pasiete ich stáda! 19Počuj, zem:"Hľa, ja privediem nešťastiena tento ľud,ovocie to ich úmyslov.Veď na moje slová nepočúvalia mojím zákonom pohrdli! 20Načo mi je tymian,ktorý prichádza zo Sáby,a voňavá trsť z ďalekej krajiny?!Vaše celopaly nie sú na záľubua vaše obety sa mi nepáčia." 21Preto takto hovorí Pán:"Hľa, postavím tomuto ľudu prekážkya potknú sa na nichotcovia a synovia naraz,občan a priateľ zahynú."
Vpád nepriateľa
22Toto hovorí Pán:"Hľa, zo severnej krajinyprichádza ľud,od končín zemedvíha sa veľký národ. 23Držia kušu a kopiju,ukrutní sú a bez milosti,ich hlas hučí ako morea nesú sa na koňoch,vystrojení ako muž do vojnyproti tebe, dcéra Sionská." 24"Počuli sme o ňom chýr,ovisli nám ruky,úzkosť nás pojala,bôle ako rodičku." 25Nechoďte na polea nekráčajte po ceste,lebo meč nepriateľa,hrôza je zôkol-vôkol. 26Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinoua váľaj sa v popole,sťa nad jedináčikom drž smútok,prehorkú žalobu:Ach, v okamihu prišielničiteľ proti nám! 27Ustanovil som ťaza vyzvedača pre svoj ľud,aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty. 28Odbojní vzbúrenci sú všetci,kráčajú za ohovárkou,(kov a železo sú),všetci sú skazení. 29Mech horí, v ohni mizne olovo,roztápač roztápa nadarmo:zločincov nemožno vylúčiť. 30Striebrom odhodeným ich volajú,pretože Pán ich odhodil.