Jer 8

Jer 8

Národ je nenapraviteľný
1"V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema 2a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli. 3A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov. 4A povieš im: Toto hovorí Pán:Či, kto padne, nepovstane?Či, kto sa odvráti, nenavráti sa? 5Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem)odpadom trvalým?Pridŕžajú sa klamu,odmietajú sa obrátiť. 6Pozoroval som, počúval:hovorili, čo nie je pravda,svoj zločin nik neoľutoval, neoželel;vraj: »Čože som urobil?«Vo svojom behu sa neobrátiaako kôň, čo sa rúti do boja. 7Ešte i bocian pod nebompozná svoje obdobie;hrdlička, lastovička, žeriavzadržia čas svojho príchodu,ale môj ľud nepoznáPánovo nariadenie. 8Ako len hovoríte: »Múdri smea Pánov zákon máme my!«?Nuž hej, na lož obrátillživý grifeľ pisárov. 9Zahanbení sú mudrci,potkli sa, zakosílili;hľa, opovrhli slovom Pánovým,akúže múdrosť potom majú? 10Preto oddám ich ženy iným,ich polia podmaniteľom,veď od najmenšieho po najväčšiehosú ziskuchtiví všetcia od prorokov až po kňazovvšetci pášu podvod. 11Liečia ranu dcéry môjho ľuduľahkovážne. Vravia:»Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet. 12Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť,ale hanbiť sa nehanbia,ani červenať sa nevedia.Preto padnú s tými, čo budú padať,v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.
Príde nešťastie
13Ak som chcel oberať - hovorí Pán,nebolo strapcov na viniči,na figovníku nebolo fíg,ale lístie uvädlo;ak som ja dával, prestupovali. 14»Prečože máme sedieť?Zhromaždite sa a poďmedo opevnených miest,nech tam zhynieme,pretože nás zničí Pán, náš Boh,a napojí nás otrávenou vodou,lebo sme zhrešili proti Pánovi. 15Čakať na pokoj? Niet nič dobrého!Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!« 16Od Danu počuť fučať jeho kone,erdžanie jeho tátošovotriasa celú zem.Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu,mesto i jeho obyvateľov. 17Lebo hľa, pošlem proti vámhady, vretenice,ktoré nemožno očarovať,i budú vás hrýzť," hovorí Pán.
Žalosť proroka
18Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje,srdce mi je choré. 19Počujte! Výkrik dcéry môjho ľuduz ďalekej krajiny: "Či Pán nie je na Sione,či nie je na ňom jeho kráľ?" "Prečo ma popudzovali svojimi modlami,cudzími ničomnosťami?" 20"Prešla žatva, leto pominulo,a my nie sme zachránení!" 21Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený,smútim, hrôza sa ma zmocňuje. 22Či nieto balzamu v Galaáde?Či tam nieto lekára?Áno, prečo sa nezacelierana môjho ľudu? 23(9,1)Kiežby moja hlava bola studňoua moje oči prameňmi sĺz:oplakával by som vo dne v nocizabitých dcéry môjho ľudu.