Jer 9

Jer 9

Prorok sa odvracia od ľudu
1(2)Kiežby som mal na púštivandrovnícku kolibu,opustil by som svoj ľuda odišiel by som od nich,(3)veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov). 2"Naťahujú si kušu - svoj jazyk,klam, a nie spravodlivosťzavládli v krajine,veď sa vrhajú z hriechu do hriechu,mňa však nepoznajú, hovorí Pán. 3(4)Chráňte sa každý svojho blížneho,nedôverujte vlastnému bratovi,lebo každý brat podvádzaa každý priateľ zháňa ohovárky. 4(5)Všetci sa podvádzajú vzájomne,pravdu neprehovoria,jazyk si cvičia v lživých rečiach,sú skazení, nechcú sa obrátiť. 5(6)Útlak za útlakom,podvod za podvodom!Zdráhali sa poznať ma," hovorí Pán. 6(7)Nuž toto hovorí Pán zástupov:"Hľa, ja ich roztápam a skúmam;veď akože mám konaťpre zločinnosť dcéry môjho ľudu? 7(8)Ich jazyk je smrtiaci šíp,ich ústa hovoria podvodne.»Pokoj!« hovorí priateľovi,v sebe však zamýšľa lesť. 8Či ich nemám za to potrestať? -hovorí Pán.Či sa nemám pomstiťna takomto národe?" 9Na vrchoch spustím plač a kvíleniea na lúkach púšte žalospev,veď sú vyhorené, nik tam neprejde,ani nepočuť hlasy stád;nebeské vtáčky a zverinaušla, utiekla. 10"A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál,na brloh šakalov,z júdskych miest urobím púšťbez obyvateľov."
Novšie výstrahy
11Kto je taký múdry, že to pochopí?Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval?Pretože hynie krajinaako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde. 12A Pán hovorí: "Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním, 13ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia." 14Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinoua napojím ich otrávenou vodou, 15rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni,ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím. 16Toto vraví Pán zástupov:Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu;po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia." 17Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek,aby naše oči ronili slzya spod našich mihalníc vyvierala vlaha. 18Veď čuj! Nárek počuť zo Siona:"Ako sme znivočenía zahanbení veľmi!Veď opúšťame krajinu,rozhádzali nám príbytky." 19Počujte, ženy, slovo Pánovo,vaše uši nech načúvajú slová jeho úst;naučte svoje dcéry nariekaťa družka družku žalospev. 20Lebo smrť vchádza našimi oknami,vstupuje do našich palácov,vybíja deti z ulicea mladíkov z námestí. 21Hovor! (Toto hovorí Pán:)"Mŕtvoly ľudí padajúako hnoj na poli,ako snop za žencom,a nik ich nezdvihne."
Nechváliť sa ničomnosťami
22Toto hovorí Pán:"Múdry nech sa nechváli múdrosťou,silák nech sa nehonosí silou,boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom, 23ale kto sa chváli, nech sa chváli tým,že je rozumný a pozná mňa,že ja som Pán, ktorý sa zľutúva,prisluhuje právo a pravdu na zemi,lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán. 24Hľa, prídu dni a navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: 25Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce."