Lk 7

Vypočuj si kapitolu
Stiahni si kapitolu

Lk 7

Uzdravenie stotníkovho sluhu
1Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil. 4Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil, 5lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil." 6Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie! 8Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí." 9Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: "Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!" 10A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
Vzkriesenie syna naimskej vdovy
11Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. 12Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. 13Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!" 14Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!" 15Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. 16Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud." 17A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Otázka Jána Krstiteľa
18O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. 19Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 20Keď muži k nemu prišli, povedali: "Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«" 21Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 23A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."
Ježišovo svedectvo o Jánovi
24Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 25Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. 26Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. 27Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.« 28Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on." 29A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. 30Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
Ježišov súd nad hriešnym pokolením
31"Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? 32Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: »Pískali sme vám, a netancovali ste;nariekali sme, a neplakali ste.« 33Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.« 34Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« 35No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti."
Kajúca a milujúca žena
36Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. 37V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, 38s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. 39Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica." 40Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!" 41"Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. 42Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?" 43Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ." 44Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. 45Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. 46Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. 47Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." 48A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené." 49Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?" 50On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"