Neh 2

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13

Neh 2

Kráľov súhlas s Nehemiášovou cestou do Jeruzalema.
1Stalo sa to v mesiaci nisan, v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa. Bolo pred ním víno a ja som vzal víno a podal som ho kráľovi. Nebýval som pred ním smutný. 2A kráľ sa ma spýtal: "Prečo je tvoj výzor taký smutný? Hádam nie si chorý? Akiste ti smútok zviera srdce." Veľmi som sa zľakol 3a kráľovi som odvetil: "Kráľ ži naveky! Ako by môj výzor nebol smutný, keď je mesto, kde sú hroby mojich otcov, spustnuté a jeho brány vypálené ohňom." 4Kráľ sa ma opýtal: "Čo by si rád?" Povzdychol som k nebeskému Bohu 5a odpovedal som kráľovi: "Ak kráľ uzná za dobré a keď tvoj sluha zasluhuje tvoju milosť, ráč ma poslať do Judey, do mesta, kde sú hroby mojich otcov, aby som ho zasa postavil." 6Kráľ sa ma ďalej pýtal (a kráľovná sedela vedľa neho): "Ako dlho ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš?" A kráľovi sa páčilo pustiť ma. Udal som mu čas 7a potom som povedal kráľovi: "Ak uzná kráľ za dobré, nech mi dajú listy pre vladárov na Záriečí, aby mi dovolili prejsť, kým neprídem do Judey, 8taktiež list kráľovskému polesnému Asafovi, aby mi dal drevo na pokrytie brán chrámového hradu, mestských múrov a domu, kde sa zložím." Kráľ mi vyhovel i v tomto, lebo bola nado mnou dobrotivá ruka môjho Boha.
Cesta cez Záriečie.
9A tak keď som prišiel k vladárom na Záriečí, odovzdal som im kráľovské listiny. Kráľ však so mnou poslal aj vojenských veliteľov a jazdcov. 10Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský a amonský otrok Tobiáš, náramne sa im neľúbilo, že prišiel ktosi, komu leží na srdci blaho izraelských synov.
Práce na obnove mesta
Nehemiáš zisťuje stav mestských múrov.
11Keď som došiel do Jeruzalema, najprv som tam čakal tri dni. 12Potom som sa vybral v noci, ja a so mnou hŕstka mužov, lenže ani jednému som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh vykonať pre Jeruzalem. Zviera som nemal so sebou, iba to, na ktorom som sedel. 13V noci som sa dostal bránou v údolí von k Dračej studnici a k Hnojnej bráne a poprezeral som jeruzalemský múr, ktorý bol miestami zborený. I jeho brány boli poničené ohňom. 14Odtiaľ som sa pobral k Studničnej bráne a ku Kráľovskému rybníku. Pretože však zviera, na ktorom som išiel, nemalo kade ísť ďalej, 15išiel som v noci hore dolinou a prezeral som múr. Potom som sa obrátil, a keď som prišiel k bráne na doline, vrátil som sa domov.
Získavanie predstavených pre obnovu mesta.
16Predstavení (mesta) nevedeli, kam som odišiel a čo som robil. Ani Židom, ani kňazom, ani popredným, ani predstaveným, ani iným pracovníkom na stavbe som dovtedy nič neoznámil. 17Vtedy som im povedal: "Vidíte tú tieseň, v ktorej sme. Hľa, Jeruzalem spustošený, jeho brány zničené ohňom! Poďte, stavajme jeruzalemský múr a nebuďme ďalej na potupu!" 18Keď som im rozpovedal, ako bola dobrotivá ruka môjho Boha nado mnou, aj slová, ktoré mi vravel kráľ, povedali: "Poďme a stavajme!" A priložili riadne ruky k dobrej veci.
Odpor nepriateľov.
19Keď sa o tom dozvedeli Sanabalat Choronský, amonský otrok Tobiáš a Arab Gešem, posmievali sa nám a s pohŕdaním nám vraveli: "Čože to tu robíte?! Ste azda odbojníkmi proti kráľovi?" 20Na odvetu som im povedal: "Nebeský Boh nás bude požehnávať a my, jeho služobníci, púšťame sa do práce a staviame. Vy však nemáte v Jeruzaleme ani čiastky, ani práva, ani pamiatky."