Rim 1

Vypočuj si kapitolu
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
Stiahni si kapitolu

Rim 1

<p>Úvod, 1,1-15</p>
Pozdrav.
1Pavol, služobník Krista Ježiša, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, 2ktoré Boh vopred prisľúbil vo Svätých písmach a skrze svojich prorokov 3o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu 4a podľa Ducha svätosti od vzkriesenia z mŕtvych je ustanovený v moci ako Boží Syn, o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. 5Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy; 6k nim patríte aj vy, povolaní Ježišom Kristom. 7Všetkým, čo sú v Ríme, Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
Vďakyvzdanie a túžba navštíviť Rím.
8Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete. 9Veď Boh, ktorému z tej duše slúžim v evanjeliu jeho Syna, je mi svedkom, ako si na vás ustavične spomínam 10vo všetkých svojich modlitbách a prosím, či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k vám, ak to bude Božia vôľa. 11Lebo túžim vidieť vás a dať vám nejaký duchovný dar na vašu posilu, 12to jest, aby sme sa navzájom potešili spoločnou vierou, vašou i mojou. 13Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som už veľa ráz pomýšľal ísť k vám, aby som aj u vás mal nejaké ovocie, tak ako u ostatných národov, - ale až doteraz sa mi v tom prekážalo. 14Som dlžníkom Grékov i barbarov, múdrych i nemúdrych. 15A tak pokiaľ ide o mňa, som pripravený hlásať evanjelium aj vám, čo ste v Ríme.
<p>Spása skrze vieru, 1, 16 - 11, 36</p>
<p>I. Ospravedlnenie, 1, 16 - 4, 25</p>
Ohlásenie témy.
16Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. 17V ňom sa totiž zjavuje Božia spravodlivosť z viery pre vieru, ako je napísané: "Spravodlivý bude žiť z viery."
<p>A. Trestajúca Božia spravodlivosť, 1,18 - 3,20</p>
Pohania sú predmetom Božieho hnevu.
18Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. 19Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. 20Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. 21Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. 23Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. 24Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. 26Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. 28A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, 29plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, 30utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, 31sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. 32Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.