Rim 9

Vypočuj si kapitolu
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
Stiahni si kapitolu

Rim 9

<p>C. Situácia Izraela, 9,1 - 11,36</p>
Apoštolov bôľ nad Izraelom.
1Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, 2že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 3Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. 5Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.
Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha.
6Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. 7A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo." 8To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. 9Lebo slovo prisľúbenia znie takto: "O takomto čase prídem a Sára bude mať syna." 10A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 12nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: "Starší bude slúžiť mladšiemu," 13ako je napísané: "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel."
Sloboda Božej vôle.
14Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15Veď Mojžišovi hovorí: "Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem." 16Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17Lebo Písmo hovorí faraónovi: "Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi." 18Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
Spása pohanov a poblúdenie Židov.
19Povieš mi azda: "Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!" 20Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: "Prečo si ma takto urobil"? 21Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 25Ako aj u Ozeáša hovorí: "Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou. 26A na mieste, kde sa im hovorilo: »Vy nie ste môj ľud«, tam sa budú volať Synmi živého Boha." 27A Izaiáš volá nad Izraelom: "Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi." 29A ako predpovedal Izaiáš: "Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní." 30Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, 33ako je napísané: "Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený."