Sdc 5

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21

Sdc 5

Deborina pieseň.
1V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali: 2Za to, že išli v čele Izraela vodcovia,za to, že ľud prejavoval ochotu:chváľte Pána! 3Počúvajte, králi,napnite sluch, vodcovia!Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada,rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu. 4Pane, keď si vyšiel zo Seira,keď si kráčal z polí edomských,zem sa otriasala,nebo lialo,mraky cedili vodu. 5Vrchy sa knísali pred Pánom,Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom. 6Za čias Anatovho syna Samgara,za čias Jahelboli opustené cesty;tí, čo chodievali chodníčkami,uhýbali na kľukaté cesty. 7Zmizol vodca v Izraeli,zmizol,dokiaľ som nepovstala ja, Debora,nepovstala sťa matka v Izraeli. 8Vyhľadával nových bohov,zápäť v bránach vojna.Nebolo zrieť ani štítu, ani kopijemedzi štyridsiatimi tisícmi Izraela. 9Vodcom Izraela patrí moja chválai tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude:chváľte Pána! 10Vy, čo jazdievate na beloňoch - osloch,vy, čo hoviete si na kobercoch,aj vy, ktorí putujete po cestách,vyspevujte! 11Na krik strelcov pri vodných nádržiachpochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve,o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli!Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam… 12Hor' sa, hor' sa, Debora,hor' sa, hor' sa, zanôť pieseň!Vstaňže, Barak,zajmi zajatcov, syn Abinoemov! 13Zostúp, zvyšok vodcov,ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý,zostúp ku mne! 14Z Efraima najvyberanejší v údolí,v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi.Z Machira sa poschodili kniežatá,zo Zabulona zas držitelia žezla. 15Isacharské kniežatá sú s Deborou,Neftali je ako Barak:rútil sa do údolia za nimi.V krajoch Rubenovýcho vojne sú dlhé porady. 16Čože sedíš medzi košiarmi,aby si sa započúval do bľakotu stád?V krajoch Rubenovýcho vojne sú dlhé porady. 17Galaád si za Jordánom hovie.A Dan - čo tak ďaleko sa baví pri lodiach?Aser sedí na morskom pobreží,pokojne si býva na zátokách svojich. 18Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť,Neftali takisto na výšinách poľa. 19Prichádzajú králi do boja.Ruvú sa kanaánski králiv Tanaku, tam pri megidských vodách,kúsok striebra nenesú sťa korisť. 20Bojujú boj hviezdy z neba,bojujú z dráh svojich proti Sisarovi. 21Potok Kišon ich odnáša,potok Kišon, potok od vekov.Dupni, duša moja, od radosti mocne! 22Dupotajú konské kopytá,keď ich hrdinovia trielia cvalom. 23Preklínajte Meroz - rečie anjel Pánov,preklínajte jeho obyvateľov!Neprišli, ver', pomôcť Pánovi,pomôcť Pánovi jak hrdinovia. 24Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel,žena to Kenejca Hebera!Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane! 25Vodu žiada. Podáva mu mlieko.V čaši pre vznešených smotanu mu dáva. 26Ruka sa jej načahuje po kolíku,po kováčskom kladive jej pravica. 26Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu.Roztrieskava, prebíja mu sluchy. 27K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva…k nohám sa jej kláti, padá;tam, kde klesol, leží zabitý. 28Oknom vyzerá a volámatka Sisarova cez mreže:»Prečo len tak dlhoneprichádza jeho voz?Prečo sa tak oneskorujedupot jeho záprahu?« 29Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá,sama si tiež vetí stále tieto slová: 30»Isto nahabali, rozdeľujú korisť,po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža!Korisť: pestré rúcha Sisarovi!Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku -odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk -Korisť …« 31Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane!No tí, čo milujú jeho,sú sťa východ slnka v jeho sile! Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.