Sk 2

Vypočuj si kapitolu
Stiahni si kapitolu

Sk 2

Príchod Ducha Svätého.
1Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. 5V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, 10Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch." 12Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?" 13Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."
Prvá Petrova reč zástupom.
14Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 15Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: 17»V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. 18Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. 19Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu; 20slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. 21A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.« 22Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. 25Veď Dávid o ňom hovorí: Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.« 29Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie. 32Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33Božia pravica ho povýšila, a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete. 34Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 35kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.« 36Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom, aj Mesiášom."
Prvé konverzie.
37Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: "Čo máme robiť, bratia?" 38Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh." 40A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: "Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!" 41Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.
Prvé kresťanské spoločenstvo.
42Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. 43Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. 44Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. 45Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. 46Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. 47Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.