Sk 20

Vypočuj si kapitolu
Stiahni si kapitolu

Sk 20

Pavol opúšťa Efez. Cesta do Troady.
1Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska. 2Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka. 3Tam strávil tri mesiace, a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko. 4Sprevádzali ho Berejčan Pyrrhov syn Sopater, zo Solúnčanov Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej i Ázijčania Tychikus a Trofimus. 5Oni šli vopred a čakali nás v Troade. 6My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.
Pavol v Troade. Vzkriesenie Eutycha.
7Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. 8V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. 9Istý mladík, menom Eutychus, sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. 10Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: "Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom." 11Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel. 12Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.
Z Troady do Milétu.
13My sme skôr nasadli na loď a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši. 14Keď sme sa s ním v Assone zišli, vzali sme ho a išli sme do Mitylény. 15Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali naproti Chiosu, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a v nasledujúci sme došli do Milétu. 16Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol na Turíce podľa možnosti už v Jeruzaleme.
Rozlúčka so staršími z Efezu v Miléte.
17Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi. 18Keď k nemu prišli, povedal im: "Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie; 19ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov; 20ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; 21ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. 22A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie. 24Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti. 25A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. 26Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú. 28Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. 29Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. 30Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou. 31Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. 33Netúžil som po ničom striebre ani zlate, ani odeve. 34Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. 35Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: »Blaženejšie je dávať, ako prijímať.«" 36Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. 37Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.