Sk 23

Vypočuj si kapitolu
Stiahni si kapitolu

Sk 23

Pavol pred veľradou. (pokračovanie)
1Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: "Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa." 2Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. 3Vtedy mu Pavol povedal: "Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma kážeš biť?" 4Tí, čo tam stáli, povedali: "Božiemu veľkňazovi zlorečíš?" 5Pavol vravel: "Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: »Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť.«" 6Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: "Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia." 7Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo. 8Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. 9Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: "Nenachádzame nič zlé na tomto človeku. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!" 10Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti. 11V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: "Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."
Sprisahanie Židov proti Pavlovi.
12Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú. 13Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať. 14Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: "Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla. 15Vy teraz spolu s veľradou oznámte veliteľovi, aby ho priviedol k vám, akoby ste sa chceli dozvedieť o ňom niečo presnejšie; my sme pripravení zabiť ho skôr, ako ta dôjde." 16Ale o úkladoch počul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral, vošiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi. 17Pavol si zavolal jedného zo stotníkov a povedal mu: "Zaveď tohto mladíka k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť." 18On ho vzal, zaviedol ho k veliteľovi a vravel: "Väzeň Pavol si ma zavolal a prosil, aby som zaviedol tohto mladíka k tebe, lebo ti má čosi povedať." 19Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním nabok a pýtal sa: "Čo mi to máš oznámiť?" 20On povedal: "Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie. 21Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas."
Pavla odvádzajú do Cézarey.
22Tu veliteľ mladíka prepustil a prikázal mu: "Nehovor nikomu, že si mi to oznámil." 23Potom zavolal dvoch stotníkov a povedal im: "Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, ktorí pôjdu do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. 24Aj dobytčatá pripravte," aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k vladárovi Félixovi. 25Napísal aj list takéhoto znenia: 26"Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného vladára Félixa. 27Tohto muža chytili Židia, a keď sa chystali zabiť ho, prišiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, že je Riman. 28Chcel som vedieť, z čoho ho obviňujú, preto som ho priviedol pred ich veľradu 29a zistil som, že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona. Ale obvinenia, za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá, niet. 30A keď som dostal hlásenie o úkladoch, ktoré strojili tomuto mužovi, hneď som ho poslal k tebe a nariadil som aj žalobcom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu." 31Vojaci teda podľa rozkazu Pavla vzali a za noci ho odviedli do Antipatridy. 32Na druhý deň nechali s ním ísť jazdcov a vrátili sa do pevnosti. 33Oni došli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla. 34Prečítal si list a opýtal sa, z ktorej provincie pochádza. A keď sa dozvedel, že z Cilície, 35povedal: "Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia." A rozkázal ho strážiť v Herodesovej vládnej budove.