Sk 27

Vypočuj si kapitolu
Stiahni si kapitolu

Sk 27

<p>VII. Cesta do Ríma, 27,1 - 28,31</p>
Z Cézarey po Krétu.
1Keď sa rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z cisárskej kohorty. 2Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Aristarchus zo Solúna. 3Na druhý deň sme prišli do Sidonu. Július zaobchádzal s Pavlom ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom a postarať sa o seba. 4Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme popod Cyprus, lebo vietor dul proti nám. 5Preplavili sme sa Cilícijským a Pamfýlskym morom a prišli sme do Myry v Lýcii. 6Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu. 7Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa popod Krétu popri Salmone, 8ťažko sme ju oboplávali a došli sme na isté miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea. 9Po dlhom čase už plavba nebola bezpečná, lebo už aj pôst prešiel, preto ich Pavol varoval: 10"Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy." 11Ale stotník viac veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol. 12A pretože prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovať.
Búrka na mori.
13Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte. 14Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo, 15zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás. 16Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln. 17Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať. 18Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad 19a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie. 20No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu. 21Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: "Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu. 22A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď. 23Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, 24a povedal: »Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.« 25Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal. 26Máme však naraziť na nejaký ostrov."
Stroskotanie lode.
27Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že vidia nejakú krajinu. 28Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah. 29V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a žiadali si, aby už bol deň. 30Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spúšťali na more čln pod zámienkou, akoby chceli aj z prednej časti lode spustiť kotvy, 31Pavol povedal stotníkovi a vojakom: "Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť." 32Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť. 33A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: "Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete. 34Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí." 35Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť. 36Všetci sa upokojili a prijali pokrm. 37Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď. 39Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné. 40Odsekli kotvy a nechali ich v mori, uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie. 41Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala. 42Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať. 43Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh, 44ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninu.