Sk 7

Vypočuj si kapitolu
Stiahni si kapitolu

Sk 7

Štefanova obranná reč.
1Veľkňaz sa opýtal: "Je to naozaj tak?" 2On vravel: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, prv, ako býval v Charrane, 3a povedal mu: »Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.« 4I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal syna. 6Boh to povedal takto: »Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zachádzať. 7Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.« 8A uzavrel s ním zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. 9Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním 10a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa, a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu. 11Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť. 12Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. 14Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb, 15a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. 16Preniesli ich do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od Hemorových synov v Sicheme a zaplatil striebrom. 17Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, 18kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. 19On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. 20V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. 21Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. 22Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i vo svojich činoch. 23Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela. 24A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil. 25Myslel si, že bratia pochopia, že ich Boh chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. 26Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: »Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?« 27Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: »Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?! 28Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?« 29Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia. 30Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka. 31Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: 32»Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.« Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť. 33Pán mu povedal: »Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. 34Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!« 35Tohto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: »Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!«, toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku. 36On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. 37To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: »Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa.« 38To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. 39Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. 40Áronovi vraveli: »Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.« 41I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. 42Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov: »Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti? 43Veď ste so sebou nosili stánok Molocha a hviezdu svojho boha Refana, podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon.« 44Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. 46On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. 47Ale až Šalamún mu postavil dom. 48Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok: 49»Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, alebo aké je miesto môjho odpočinku? 50A neurobila moja ruka toto všetko?« 51Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. 52Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; 53vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho."
Štefanova mučenícka smrť.
54Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. 55Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." 57Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. 59Štefana kameňovali a on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha." 60Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: "Pane, nezapočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zomrel.