Tob 12

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14

Tob 12

Rafael sa dáva poznať; jeho náuka a rady.
1Keď sa svadba skončila, Tóbi zavolal svojho syna Tobiáša a pripomenul mu: "Nezabudni dať odmenu človeku, čo šiel s tebou, a niečo aj pridať k dohodnutej sume." 2On mu odpovedal: "Akú odmenu mu mám dať, otče? Nebudem mať škodu ani keď mu dám polovicu z toho, čo so mnou doniesol. 3Priviedol ma zdravého, moju manželku uzdravil, vyzdvihol namiesto mňa peniaze a nakoniec i teba uzdravil! Akúže mu za to môžem dať odmenu?!" 4Tóbi mu povedal: "Zaslúži si, syn môj, aby dostal polovicu zo všetkého, čo s tebou priniesol." 5I zavolal ho a povedal: "Vezmi si za odmenu polovicu zo všetkého, čo si priniesol so sebou, a choď v pokoj!" 6Vtedy Rafael vzal obidvoch nabok a povedal im: "Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré vám preukázal; velebte a ospevujte jeho meno. Ako je správne, ohlasujte Božie diela všetkým ľuďom a nezabúdajte mu vzdávať vďaky. 7Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať a oslavovať. Robte, čo je dobré, a nestihne vás nijaké zlo. 8Dobrá je modlitba s pôstom a milosrdenstvo so spravodlivosťou. Lepšie je mať málo, ale spravodlivo, ako veľa, a zločinne. Lepšie je konať skutky milosrdenstva ako kopiť zlaté poklady. 9Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a očisťuje od každého hriechu. Tí, čo preukazujú milosrdenstvo, budú sa tešiť z dlhého života. 10Ale tí, čo páchajú hriech a neprávosť, sú nepriateľmi vlastného života. 11Poviem vám teda pravdu a nezamlčím nič pred vami. Už som vám prezradil: Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať. 12Vedzte teda: Keď si sa modlil ty a Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu. A takisto, keď si pochovával mŕtvych. 13A keď si neváhal vstať a zanechať jedlo a šiel si pochovať mŕtveho, bol som poslaný k tebe skúšať ťa. 14A Boh ma opäť poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru. 15Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, čo sú vždy pripravení predstúpiť pred Pánovu velebu." 16Tu sa obaja preľakli, padli na tvár a zmocnila sa ich hrôza. 17Anjel im však povedal: "Nebojte sa! Pokoj vám! Zvelebujte Boha po všetky veky! 18Keď som bol s vami, to nebolo z mojej priazne, ale z Božej vôle. Jeho zvelebujte po všetky dni, oslavujte ho! 19Aj keď ste ma videli jesť, nič som nejedol; čo ste videli, bolo iba zdanie. 20A teraz velebte Pána na zemi a ďakujte Bohu. Ja vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. A vy toto všetko, čo sa vám prihodilo, napíšte." Potom sa vzniesol hore. 21Keď vstali, už ho nemohli vidieť. 22Zvelebovali a oslavovali Boha a vzdávali mu vďaky za všetky jeho veľké činy, že sa im zjavil Boží anjel.