1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19

I. Múdrosť, prameň šťastia, hl. 1 - 5

Múdrosť dosiahne, kto vyhýba hriechu 1,1-15

Múdrosť neznesie hriech

1

Milujte spravodlivosť, panovníci zeme!
Premýšľajte o Pánovi s dobromyseľnosťou,
hľadajte ho v úprimnosti srdca!

2

Lebo on sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú,
a tým zjavuje sa, ktorí voči nemu nie sú nedôverčiví.

3

Lebo prevrátené rozmýšľanie oddeľuje od Boha
a pokúšaná Moc odvrhuje pochabých.

4

Do zlovoľnej duše múdrosť totiž nevkročí,
ani v tele, podrobenom hriechu, bývať nebude.

5

Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy,
vzďaľuje sa od pochabých myšlienok,
zaháňa ho približujúca sa neprávosť.

Rúhač neunikne trestu

6

Veď múdrosť je ľudomilný duch,
rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu,
pretože je svedkom jeho myšlienok,
naozajstným pozorovateľom jeho srdca
a je poslucháčom jeho jazyka.

7

Veď Pánov duch naplňuje zemekruh,
ten, čo obopína všetko, pozná (každý) hlas.

8

Preto neostane skrytý ten, kto vraví neprávosť,
neminie ho trestajúca spravodlivosť.

9

Zistia sa myšlienky bezbožníka
a zvesť o jeho rečiach dostáva sa k Pánovi,
aby boli potrestané jeho priestupky.

10

Lebo ucho Žiarlivosti všetko počuje,
neujde mu ani šepotavé mrmlanie.

11

Chráňteže sa neužitočného reptania,
uchráňte si jazyk od ohovárok,
lebo ani tajná reč neuniká trestu:
ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.

Boh chce, aby človek žil

12

Nehorlite za smrť na bludisku svojho života,
nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk,

13

pretože Boh nestvoril smrť,
neteší sa zo záhuby žijúcich.

14

Veď on stvoril všetko pre bytie:
tvory sveta sú tu pre spásu
a nieto v nich nijakého jedu záhuby,
podsvetie tiež nepanuje na zemi.

15

Lebo spravodlivosť neokúsi smrť.

Zločinci zasluhujú smrť, 1,16 - 2,24

Reči nevercov

16

Lenže hriešnici ju privolávajú rukami i rečami;
mysliac, že je priateľ, rozplývajú sa,
ba zmluvu s ňou uzatvárajú:
zasluhujú si stať sa jej korisťou.