"Počúvajte, čítajte a voľne šírte Sväté Písmo"

Ničomnosť modiel. - 1Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov. 2Toto hovorí Pán:

"Cestám národov sa nepriúčajte
a znamení nebies sa neľakajte,
ako sa ich ľakajú národy.

3

Veď zákony národov sú nič,
je to drevo zoťaté v hore,
dielo rúk umelca sekerou.

4

Krášlia ich striebrom a zlatom,
upevňujú ich klinmi a kladivom,
aby sa neknísali.

5

Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria;
treba ich nosiť, lebo nechodia.
Nebojte sa ich, veď neublížia,
ale ani dobro konať nevládzu."

6

Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký
a veľké i mocné je tvoje meno.

7

Kto by sa ťa nebál, kráľ národov?
Áno, tebe to patrí,
veď medzi všetkými mudrcmi národov
a vo všetkých ich kráľovstvách
nie je ti nič podobné.

8

Hlúpi a sprostí sú dovedna,
ich náuka je ničomná. Drevo je to,

9

striebro kované, donesené z Taršišu,
a zlato z Ofíru;
dielo umelca a rúk zlievača.
Červený a fialový purpur je ich odev,
všetko je to dielo umelcov.

10

Ale Pán je opravdivý Boh,
on je Boh živý a večný kráľ,
od jeho prchkosti trasie sa zem,
národy nevydržia jeho hnev.

11Takto budete o nich hovoriť: "Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba."

12

Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou postavil svet
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

13

Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu pripája hromy
a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.

14

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,
lebo klamom sú jeho liatiny
a ducha nieto v nich.

15

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

16

Jakubov údel nie je takýto,
ním je Stvoriteľ všetkého.
A Izrael je kmeň jemu vlastný,
Pán zástupov je jeho meno.

Výstraha a ponosa

17

Pozberaj zo zeme svoj batoh,
občan obliehaného mesta.

18

Lebo toto hovorí Pán:
"Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny
a dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli."

19

Beda mi pre moju skazu,
moja rana je bolestná!
Predsa som povedal:
"Áno, to je moja nemoc, unesiem ju."

20

Môj stan je zvalený,
roztrhané všetky povrázky,
synovia ma nechali, niet ich;
niet, kto by mi znova stan roztiahol
a rozvinul moje plachty.

21

Veď pastieri konali nerozumne
a nehľadali Pána;
preto neprospievali,
ich stáda sú rozprášené všetky.

22

Čuj! Ide akýsi chýr:
veľký lomoz zo severnej krajiny,
aby z miest Júdska urobil púšť,
príbytok šakalov.

Odovzdanosť

23

"Ja viem, Pane,
že človek nemá v moci svoju cestu,
človek nemá v moci svoju púť
ani usmernenie svojich krokov.

24

Karhaj ma, Pane, ale mierne,
nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil."

25

Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú,
a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno,
veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili
a spustošili jeho nivy.