Podobenstvo o hrnčiarovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2"Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz." 3Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.

5A Pán prehovoril ku mne takto: 6"Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. 7Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. 8Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. 9Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. 10Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.

11Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!" 12Ale odpovedali: "Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca."

Odpad je nepochopiteľný

13

Nuž toto hovorí Pán:
"Spytujteže sa národov,
kto počul čosi podobné?
Čosi hrozného spáchala
panna Izraelova.

14

Či sa zo skaly stratí prsť,
z Libanonu sneh?
Či vyschnú z pohorí vody,
chladné, žblnkotajúce?

15

Veru, môj ľud na mňa zabudol,
okiadzali ničomnosť
a potkýnali sa po cestách,
po dávnych stopách,
chodili po chodníkoch,
cestách nevysypaných,

16

aby obrátili zem na púšť,
na výsmech večný;
kto len tadiaľ prejde,
zhrozí sa a pokrúti hlavou.

17

Ako východný vietor
rozprášim ich pred nepriateľom,
ukážem im chrbát, a nie tvár
v deň ich nešťastia."

Prosba proroka proti nepriateľom

18

I povedali: "Poďte a zosnujme
proti Jeremiášovi plány!
Veď u kňaza nezhynul zákon
ani u mudrca rada,
ani u proroka reč.
Poďte, porazme ho jazykom
a nedbajme na jeho slová!"

19

Pozri, Pane, na mňa
a počuj hlas mojich protivníkov!

20

Či sa za dobro platí zlom?
- Veď vykopali pre mňa jamu!
Spomeň, že som stál pred tebou,
aby som hovoril k ich dobru
a odvrátil od nich tvoj hnev.

21

Preto oddaj ich synov hladu
a vydaj ich do moci meča,
nech sú ich ženy bezdetné a vdovy,
ich mužov nech pobije smrť,
ich mladíkov nech porazia mečom v boji.

22

Nech sa z ich domov ozýva krik,
keď zrazu privedieš na nich lupičov,
lebo vykopali jamu, aby ma chytili,
a pod nohy mi skryli osídla.

23

Ale, ty, Pane, poznáš
všetky ich smrteľné plány proti mne.
Neodpusť im ich vinu
a ich hriech si nezotri spred tváre!
Nech padajú pred tebou;
v čase svojho hnevu konaj proti nim!