"Počúvajte, čítajte a voľne šírte Sväté Písmo"

Proroctvá z čias kráľa Joziáša hl. 2 - 6

Nevernosť Izraela

Sľubný začiatok

1

Pán prehovoril ku mne takto:

2

"Choď a volaj do uší Jeruzalema:
Toto hovorí Pán:
Spomínam na milotu tvojej mladosti,
na lásku tvojich zásnub,
keď si ma nasledoval na pustatine,
v nezasiatej krajine.

3

Izrael bol svätým Pánovým,
prvotinami jeho úrody,
tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci,
dopadlo na nich nešťastie" -
hovorí Pán.

Vierolomnosť

4

Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov
a všetky rodiny Izraelovho domu!

5

Toto hovorí Pán:
"Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,
že sa vzdialili odo mňa,
išli za márnosťou a márnymi sa stali?

6

A nehovorili: »Kdeže je Pán,
ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,
ktorý nás vodil pustatinou,
krajinou pustou a hrboľatou,
krajinou suchou a temnou,
krajinou, ktorou neprejde nikto
a ani človiečik v nej nebýva?«

7

A voviedol som vás do krajiny sadov,
aby ste požívali jej plod a jej dobro.
Vy ste však prišli a sprznili moju zem
a moje dedičstvo ste spravili odporným.

8

Kňazi nevraveli: »Kdeže je Pán?«
Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali
a pastieri sa mi spreneverili,
proroci veštili menom Bála
a za bezmocnými bôžikmi chodili.

9

Preto sa ešte budem pravotiť s vami
- hovorí Pán -
i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.

Veľkosť viny

10

Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite,
pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne,
pozrite, či sa stalo čosi také!

11

Ak si národ zmenil bohov
- nuž to ani nie sú bohovia!
Môj národ však zamenil svoju slávu
za čosi bezvládne.

12

Zdeste sa nad tým, nebesá,
zhrozte sa veľmi, preveľmi,
hovorí Pán.

13

Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud:
mňa opustili, prameň živých vôd,
aby si vykopali popraskané cisterny,
ktoré vodu udržať nemôžu.

Národ škodil len sebe

14

Či je Izrael otrokom?
Či je sluhom, narodeným v dome?
Prečože sa stal korisťou?

15

Levy nad ním revali,
pozdvihovali svoj hlas,
jeho pôdu obrátili na púšť;
mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.

16

I synovia Nofu a Tafnesu
ťa vypásli až po temä.

17

Či ti to nezapríčinil
odpad od Pána, tvojho Boha,
keď ťa viedol po ceste?

18

Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta,
aby si pil vody Nílu?
A čo chceš na ceste do Asýrska,
aby si pil vody Eufratu?

19

Tvoj zločin ťa stresce,
skárajú ťa tvoje nevernosti.
Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké,
že si opustil Pána, svojho Boha,
že si nemal bázeň predo mnou,
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Modloslužba

20

Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo,
roztrhal si svoje putá
a povedal si: »Nebudem otročiť!«
A na každom vyvýšenom kopci
a pod každým zeleným stromom
si sa rozvaľoval v smilstve.

21

Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený,
ako samé pravé semä.
Ako si sa mi zmenil!
Vinič spotvorený, cudzí!

22

I keby si sa obmyl sodíkom
a lúhom by si plytval,
škvrnou bude tvoj zločin predo mnou,
hovorí Pán, Jahve.

23

Ako len vravíš: »Nepošpinil som sa,
za Bálom som sa nevláčil.«
Hľaď na svoju púť v údolí,
poznaj, čo si urobil,
ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,

24

oslica divá, naučená na púšť,
čo v roztúženosti chmáta vzduch;
ktože jej chlipnosť ukojí?
Kto ju hľadá, neunaví sa,
nájde ju v jej mesiaci.

25

Chráň si nohy pred nahotou
a svoj gágor pred smädom!
Lež povedala si: »Darmo je! Nie!
Veď milujem cudzincov
a budem chodiť za nimi!«

Následky modlárstva

26

Ako sa hanbí prichytený zlodej,
tak sa hanbí dom Izraelov,
oni, ich králi a kniežatá,
aj ich kňazi a proroci.

27

Drevu hovoria: »Ty si môj otec«
a kameňu: »Ty si ma zrodil.«
Ku mne si obrátili šiju, nie tvár,
ak ich však stihne bieda, volajú:
»Povstaň a zachráň nás!«

28

Nuž kde máš bohov, čo si si narobil?
Nech vstanú, či ťa v biede zachránia?
Veď koľko máš miest,
toľko máš aj bohov, Júda!

29

Prečo sa pravotíte so mnou?
Spreneverili ste sa mi všetci,
hovorí Pán.

30

Nadarmo som bil vašich synov,
neprijali výstrahu,
váš meč hltal vašich prorokov
ako pustošiaci lev."

31

Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo:
"Či som púšťou Izraelovi?
Či krajinou temnôt?
Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa,
viac nepôjdeme k tebe!«?

32

Či panna zabudne na svoj skvost,
nevesta na svoj opasok?
Môj ľud však na mňa zabudol
od nespočetných dní.

33

Ale si len upravuješ cestičky
na vysliedenie lásky!
Preto si aj na zločiny
privykol svoje cesty.

34

Ešte i na lemoch ti objavili
krv našich biednych, nevinných:
nepristihol si ich pri vlámaní,
ale pri terebintách.

35

A hovoríš: »Veď som nevinný,
hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.«
Hľa, tu som, posúdim ťa,
pretože vravíš: »Nezhrešil som.«

36

Čože sa tak veľmi ponáhľaš
zmeniť si cestu?
Aj s Egyptom pohoríš,
ako si pohorel s Asýrskom.

37

Aj odtiaľ budeš vychádzať,
že budeš ruky držať nad hlavou,
lebo Pán odvrhol tvoje opory,
úspech s nimi mať nebudeš.