Jakub získava právo prvorodenstva. - 1Keď Izák zostarol a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: "Syn môj!" On mu odvetil: "Hľa, tu som!" 2Povedal mu: "Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem. 3Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver! 4Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem." 5Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol. 6Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: "Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: 7»Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem.« 8A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem: 9Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád. 10Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie." 11Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: "Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký. 12A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech, a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie." 13Ale matka mu povedala: "Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!" 14I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec. 15Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi. 16Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk. 17Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila.

18Keď prišiel k otcovi, povedal: "Otče môj!" On odvetil: "Tu som. Kto si, syn môj?" 19Jakub odpovedal svojmu otcovi: "Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!" 20Lenže Izák odvetil svojmu synovi: "Ako si mohol, syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?" On odpovedal: "Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!"

21Tu povedal Izák Jakubovi: "Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau, alebo nie." 22I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: "Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove." 23I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho. 24A znova mu povedal: "Naozaj si ty môj syn Ezau?" On odpovedal: "Ja som to!" 25Tu on povedal: "Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal." I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil. 26Potom mu povedal jeho otec Izák: "Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!" 27Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac:

"Hľaďže, vôňa syna môjho
je ako vôňa nivy,
ktorú požehnal Pán.

28

Nech ti dá Boh z nebeskej rosy
a zo žírnosti zeme,
tiež hojnosť zrna a muštu!

29

Nech ti slúžia ľudia
a nech sa sklonia pred tebou národy.
Buď pánom nad svojimi bratmi,
a nech sa ti koria synovia tvojej matky!
Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty,
a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!"

30Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov). 31Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: "Otče môj, vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!"

32Jeho otec Izák mu povedal: "A ty si kto?" On odpovedal: "Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau." 33Izák sa náramne zľakol a povedal: "Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!" 34Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil, a svojmu otcovi povedal: "Otče môj, požehnaj aj mňa!" 35On odvetil: "Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!" 36Tu on povedal: "Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi aj požehnanie!" 37Izák odpovedal Ezauovi: "Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba, syn môj?" 38Vtedy mu Ezau odvetil: "Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!" Tu Ezau začal hlasne plakať. 39A Izák mu povedal:

"Ďaleko od žírnej pôdy
bude tvoje bydlisko
a ďaleko od nebeskej rosy zhora.

40

Zo svojho meča budeš žiť,
slúžiť však budeš svojmu bratovi,
a keď sa budeš snažiť oslobodiť,
zhodíš jeho jarmo zo svojej šije."

Ezauov hnev na Jakuba. - 41Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, preto si hovoril: "Čoskoro príde čas, že sa bude smútiť nad mojím otcom. Potom svojho brata zabijem!" 42Lenže slová staršieho syna oznámili Rebeke. Preto dala zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a takto mu vravela: "Hľa, tvoj brat Ezau ti chystá pomstu, chce ťa zabiť. 43Preto počuj, syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Haranu. 44Ostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši hnev tvojho brata 45a kým neprestane jeho zlosť a kým nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po teba a dám si ťa priviesť odtiaľ sem. Prečo by som vás mala oboch stratiť v jeden deň?!"

46Potom povedala Rebeka Izákovi: "Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!"