11. Jeruzalem

a) Skaza mesta

1

Výrok nad Údolím videnia:
Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

2

plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?
Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

3

Všetci tvoji vodcovia razom utiekli
ukrutne spútaní,
všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,
utiekli ďaleko.

4

Preto hovorím: "Odvráťte sa odo mňa!
Horko zaplačem.
Nesnažte sa potešiť ma
nad skazou dcéry môjho ľudu!"

5

Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia
drží Pán, Jahve zástupov.
V Údolí videnia podkopávajú múr
a krik je proti hore.

6

Elam zdvihol tulec;
na vozoch ľudia, jazdci,
a Qír obnažil štít.

7

Tvoje krásne údolia sú plné vozov
a jazdci sa pevne postavili k bráne.

8

Odňal závoj Júdovi;
v ten deň si hľadel
na zbrojnicu Lesného domu.

9

Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,
zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

10

sčitujete domy Jeruzalema,
rúcate domy na opevnenie múrov

11

a robíte struhu medzi dvoma múrmi
vodám starého rybníka.
Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,
a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

12

A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:
"Plačte a nariekajte,
ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!"

13

Ale, hľa, plesanie a radosť,
zabíjajú statok a režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
"Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!"

14

I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:
"Veru vám nebude odpustený tento hriech,
pokiaľ neumriete" - hovorí Pán, Jahve zástupov.

b) Sobna a Eliakim

15

Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:
"Choďže k tomu úradníkovi,
k Sobnovi, správcovi domu:

16

»Čože tu máš a kohože tu máš,
že si si tu vytesal hrob?«
Vysoko vytesal svoj hrob,
v skale si vydlabal príbytok.

17

Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,
a pevne ťa zohne,

18

silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta
do šírošírej krajiny.
Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,
ty hanba domu tvojho pána!

19

Odstránim ťa z tvojho miesta
a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

20

V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, syna Helkiáša,

21

a oblečiem ho do tvojho rúcha,
opášem ho tvojím pásom
a dám mu do rúk tvoju moc.
I bude otcom obyvateľom Jeruzalema
a Júdovmu domu.

22

Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,
keď otvorí, nikto nezavrie,
a keď zavrie, nikto neotvorí.

23

Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,
že bude slávnym trónom domu svojho otca.

24

Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:
konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,
od hrnčekov až po krčahy.

25

V ten deň - hovorí Pán zástupov -
vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,
vyvalí sa a padne,
i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,
lebo to vyriekol Pán."