Nadšenie pre Boží dom

1

Zbormajstrovi. Na nápev "Ľalia". Dávidov žalm.

2

Zachráň ma, Bože,
lebo voda mi vystúpila až po krk.

3

V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami,
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.

4

Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo.
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.

5

Viac než mám vlasov na hlave,
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski;
musel som vrátiť, čo som neulúpil.

6

Bože, ty poznáš moju pochabosť
a moje poklesky nie sú ti skryté.

7

Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba,
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí,
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.

8

Pre teba znášam potupu
a hanba mi pokrýva tvár.

9

Svojim bratom som sa stal cudzincom
a synom svojej matky neznámym.

10

Stravuje ma horlivosť za tvoj dom,
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.

11

V pôstoch som si dušu vyplakal,
no aj to mi bolo na potupu.

12

I vrecovinu som si obliekol
a príslovečným som sa stal.

13

Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne,
a pri víne pospevujú o mne pijani.

14

Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu,
pre svoju vernosť mi pomôž.

15

Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň,
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov
i z hlbokých vôd.

16

Nech ma nezatopí príval vôd,
nech ma nepohltí hlbina
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.

17

Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý;
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.

18

Neodvracaj tvár od svojho služobníka,
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.

19

Príď ku mne a zachráň ma,
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.

20

Ty poznáš moju potupu,
moju hanbu i moje zneuctenie.

Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.

21

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.

22

Do jedla mi dali žlče,
a keď som bol smädný, napojili ma octom.

23

Nech sa im ich stôl stane nástrahou,
odplatou a pohoršením.

24

Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli,
a nech v bedrách oslabnú navždy.

25

Vylej na nich svoje rozhorčenie,
nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.

26

Nech spustne ich táborisko
a v ich stanoch nech nemá kto bývať.

27

Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel,
a množia bolesti tomu, koho si zranil.

28

K ich neprávosti pridaj neprávosť,
nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.

29

Nech sú vytretí z knihy žijúcich
a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.

30

Som úbožiak, plný bolesti;
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.

31

Piesňou chcem Božie meno osláviť
a velebiť ho chválospevmi.

32

A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka,
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.

33

Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia;
hľadajte Boha a srdce vám oživne.

34

Lebo Pán vypočuje chudobných
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.

35

Nech ho chvália nebesia i zem,
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.

36

Lebo Boh zachráni Sion
a vybuduje mestá Júdove;
usadia sa tam a budú ich majetkom.

37

A zdedia ho potomci jeho služobníkov
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.